Za siedmimi horami..

Ahojte priatelia!

Prichádzame s top novinkami z nášho pobytu a pár reáliami navyše :) 

Dnešok sa v celom Španielsku niesol v znamení generálneho štrajku. Nezamestnanosť v Španielsku prekročila 20 % (najvyššia v eurozóne), vláda sa snaží presadiť úsporné opatrenia a dokonca zvýšiť vek odchodu do dôchodku zo 65 na neuveriteľných 67. No neprotestovali by ste? :D

Pre nás táto situácia neznamenala nič podstatné, len to, že sme radšej nešli do školy, lebo sme usúdili, že tam predsa aj tak nikto nebude.. Totižto, do štrajku sa zapojili aj prepravcovia, takže dnes nepremávalo metro, autobusy, nič.. Len počas rannej a večernej špičky vraj premával približne každý štvrtý spoj. Z médií sa však dozvedáme, že nevyšli noviny, organizovali sa pochody, nelietali lietadlá... Ešteže bol aspoň pekný deň a mohli sme ísť na pláž :) 

Inak si tu nažívame v relatívnej spokojnosti. V obchode sme natrafili aj na litrové balenie gazpacha v tetrapakovom obale.. Veru mňamka je to, tento paradajkovo-uhorkovo-cibuľkový džúsik :) 

No a keďže okrem generálneho štrajku sa nič významné nedeje, prejdime k tým reáliám, ktoré som si šetrila na blogovú uhorkovú sezónu... Nuž takto. Na nasledujúcich fotografiách môžete vidieť moje obľúbené billboardy upozorňujúce na dodržiavanie pravidiel slušnosti v meste.  Zrejme majú s podobným správaním bohaté skúsenosti, keď musia na základné veci takto priamo upozorňovať, ale človek aspoň má predstavu, na koľko eury ho vyjde ničenie verejného majetku (do 2250€) ... 

..a malá a veľká potreba (orinar i defecar) na verejnosti :) Tento bilboard je doplnený aj príslušnou postavičkou v životnej veľkosti.. :)

A aby ste nám aj patrične závideli, neodpustím si aj fotografie z DNEŠNÉHO leňošenia na pláži. Slniečko je síce už zubaté, ale treba si ho užiť :) Inak, postrehli sme, že s končiacou sezónou stretávame na pláži čoraz viac Slovákov.. Cez víkend troch a dnes ďalších šesť! :)

  V skratke všetko, majte sa tam krásne a my ideme ďalej študovať :)

La Mercè a iné šialenstvá národa Katalánskeho

Buenos dias amigos!

Už je to skoro mesiac, čo sme sa vydali na cesty.. V novom byte sme sa už pomaly zabývali, aklimatizovali sme sa na prímorské prostredie, kúpili sme si prvú iberijskú sušenú šunku (na fotografii :)) a zvládli sme už aj prvé výrazy v katalánčine.

Náš "stereotyp" narušil, nazvime to, Barcelonský jarmok, La Mercè. Je to hlavná fiesta, rozumej oslava, počas ktorej sa dejú tie najšialenejšie veci od výmyslu sveta. Možno trochu preháňam, ale posúdite sami...

Aj stretnutie s kolegovcami sme kvôli tomu presúvali na štvrtok. Inak v mojom prípade, čo sa týka školy, pustila som sa do analýzy kvalitatívnych dát v španielčine, čo veru nie je sranda.. :)

Ale späť k téme. La Mercè, to nie sú len kolotoče v prístave a už tretí deň sa opakujúci ohňostroj o 22:00.

K sviatku neodmysliteľne patria aj takzvaní Castellers, stavanie ľudských veží. Áno.. Myslím, že v tomto prípade jedno video napovie viac ako tisíc slov :) Pozrite si ho TU.

Svetový rekord je desať poschodí, ale ako samostatné poschodia sa počítajú aj tie malé decká na samom vrchu.. Ak ste si všimli, stavanie ľudskej veže sa nezaobíde bez hudobného sprievodu trúb, to je moja obľúbená časť :)

Rôzne kultúrne podujatia prebiehajú v celom meste až do nočných hodín, z tých kultúrnejších sme absolvovali ešte ohňostroj na pláži a tento zvláštny tanečný úkaz (samozrejme v úlohách pozorovateľov:). Tí ľudia tam visia priviazaní lanami, ktoré sú upevnené na žeriave.. :)

Keďže počas soboty sa opäť na chvíľu vrátili letné teploty a slniečko, využili sme deň na kúpanie a opaľovanie. Našťastie sme sa obišli bez lekárskeho zásahu, keďže Jankove rameno, ktoré sa mu vraj vykĺbilo pri surfovaní na nafukovačke, "skočilo" naspäť.

Večer sme mali možnosť zažiť Correfoc, jednu z najbláznivejších akcií v rámci celých osláv. Tak ako španieli zvyknú behávať pred rozzúrenými býkmi alebo stavať ľudské veže, tak v tomto prípade riskujú újmu na zdraví tým, že utekajú, resp. pochodujú "s drakmi a čertami". Nepodarilo sa mi zistiť, v čom je pointa tejto udalosti, ale prebieha to nasledovne: Vyčlení sa ulica, kde sa bude šialenstvo konať. Na nej sa postaví  "pekelná brána", za ktorou čakajú všetci účastníci pochodu (behu). Sú to väčšinou mladí ľudia v "pekelných" kostýmoch s rohmi a príslušným výrazom na tvári. Čo ale rozhodne nemôže chýbať sú rôzne chrĺiče ohňa, resp. prskavkovitých iskier, s ktorými pochodujú a pobehujú pomedzi prihliadajúci dav. Ak sa chcete takejto akcie zúčastníť ako divák, zvyčajne si vystačíte s dlhým rukávom starého trička a nejakou pokrývkou hlavy. Ak sa chcete zapojiť do "behu", bedekre odporúčajú oblečenie za ktorým vám nebude ľúto, čiapku a ochranné okuliare. Celé toto trvá približne dve hodiny a dav nadšene tlieska vždy keď sa do pochodu zaradí ďalší tím a začne chŕliť oheň. Pekelnú atmosféru dotvára aj zvuk bubnov, na ktoré bubnujú pochodujúci. Na ilustráciu dodávam kompilát videí, čo sa mi podarilo natočiť.. Čo poviete? :)

V nedeľu nás opäť prišla navštíviť moja sestra s Jabom (áno, ešte stále sú tu, ale v stredu už budú zase normálne zarezávať v práci :)). Naše prvé kroky smerovali na Plaza Jaume I., kde pokračovali vystúpenia Castellerov a to sme si predsa nemohli nechať újsť..  Jabĺčkovcov tento "šport" zaujal a dokonca mali to šťastie, že videli aj príklad toho, keď stavanie veže nevyjde tak, ako by malo.

Po skončení ich predstavenia sme sa ešte poprechádzali po meste kde...

...sme si zapózovali na soche leva pri soche Kolumbusa (na mieste kde sa Kolumbus vrátil z jeho prvej cesty do Ameriky)..

..sme sa pobavili na pouličnom vystúpení neznámej kapely z neznámej tichomorskej oblasti...

...a zapózovali sme si pred budovou "W" na typických barcelonskych bicykloch...

Pri večeri sme zistili, že viem na celkom vysokej úrovni pripraviť aj rybu na bylinkách :) Ale zas až taký estetický zážitok to nebol, aby sme tu pridávali fotku :)

Vrcholom fiesty bol veľkolepý ohňostroj na Plaza España. Jeho výnimočnosť spočíva v spojení hudby, predstavenia Magickej fontány a samotného ohňostroja. Samozrejme, najsilnejší zážitok z tejto trojkombinácie zažijete, iba ak budete osobne prítomní, ale ak práve nemáte po ruke stroj času, vychutnajte si ho aspoň TU od 7m:20s. :)

Posielame srdečné pozdravy na Slovensko! :)

Jabĺčkovci na návšteve

Ahojte, ozývam sa po dlhšej dobe s množstvom zážitkov a fotografií, za ktoré ďakujem našej návšteve. S mojou sestrou (Veronikou) a jej priateľom (Jabom) sme si užili pekný víkend a konečne som si užila z Barcelony aj to pravé  - orechové - turistické :)

Do Girony prilieteli už vo štvrtok pred polnocou, no kým sa dopravili do Barcelony a kým sme sa uložili spať, boli snáď už aj dve hodiny. V zmysle hesla "veľa ľudí sa všade dobre vmestí:)" sa nám všetkým štyrom  podarilo pomestiť sa v našej novej izbe a napriek hlučným poliakom z ulice aj zaspať. Pripájam aj video z nového bytu (http://www.youtube.com/watch?v=MPw_-GPeRac).

Spolu s Jabĺčkovcami prišlo do mesta aj škaredé počasie, no našťastie, v Barcelone to neznamená, že treba sedieť doma na zadku.. Zatiaľ čo ja som už od rána trávila deň škole, oni sa túlali po starom meste a poobede sme si dali rande v trojici na Plaza Cataluña. Janko sa so spolužiakmi na víkend vyparil na "sústredenie" študentov IT do Tarragony, toť kúsok za mestom, asi v piatom alebo šiestom pásme :) Verím, že spolu so študentami s rovnako diagnózou, sa mal prinajmenšom tak dobre, ako my tu :)

V skratke čo sa týka školy.. Naša "porada" trvala asi 5 hodín, preberali sme metodologické a ideové záležitosti týkajúce sa doktorandského výskumu jednej našej kolegyne. Keďže jej prezentácia bola síce v španielčine, ale našťastie aj vo vizuálnej podobe v .ppt, rozumela som všetkému a bola som na seba hrdá :) Páči sa mi, ako si španieli preložili psychologický koncept "well-beingu" do svojho jazyka ako "bienestar" a dokonca k nemu domysleli aj jeho opozitum - "malestar"... 

Keďže byť v Španielsku a neochutnať ich národnú špecialitu "paellu" by bolo priam hriechom, s Jabĺčkovcami sme sa vybrali na večeru, kde sme si tento gastronomický, ale hlavne emotívny zážitok dopriali. Toľko rôznych morských zvieratok na jednom tanieri som ešte nemala, a veru som mala čo robiť, aby som vyzerala, že to so mnou nič nerobí.. Najmä keď som zistila že to chutnučké mäsko je chobotnička a podobne.. Ešte teraz mi podskočí žalúdok, keď si na to spomeniem :D 

Napriek priaznivej predpovedi počasia bola sobota opäť mierne prehánková, ale ani to nás neodradilo od návštevy ďalších turistických must-see. Okrem toho, že sa sobota niesla v znamení prehánok, mohli by sme ju nazvať aj Gaudí - dňom. Park Güell je jedným z jeho výtvorov a veru, návšteva stála za to.. 

Ak sa dve malé bagety dajú nazvať obedom, tak teda po obede sme sa vybrali pokochať sa ďalším skvostom - chrámom Sagrada Familia. Napriek tomu, že za sto rokov sa stavbárom podarilo postaviť asi jej pätinu, je výnimočným dielom. Snáď sa dožijeme jej dokončenia.. Počula som aj také reči, že nevedia ako ju majú dostavať, keďže Gaudího plány zhoreli... Ale ja si myslím, že to je len ich výhovorka :D Popri vitrážových oknách sa teda návštevníci môžu kochať aj stavebným (ne) poriadkom a náradím.. 

No a Gaudím sa nechali inšpirovať aj tvorcovia tohoto plagátu :)

Večer o 21ej sme samozrejme nemohli chýbať na predstavení Magickej fontány, ktorá sa aj Jabĺčkovcom samozrejme veľmi páčila. 

Opäť samé srandičky na Plaza España :)

A tu srandičky po návrate domov z prechádzky na pláži :)

V nedeľu sa konečne vyjasnilo a teplý a slnečný deň sme využili na výlet na Tibidabo. To je niečo podobné, ako keď sa Bratislavčania vyberú na výlet na Kolibu (bez urážky prosím :)). Nachádza sa tu zábavný park s rôznymi atrakciami, kostol a všade naokolo vaše oko poteší výhľad na panorámu mesta. 

Lietadielko krúžiace nad mestom zavesené na stožiari :)

... a rozprávkový kolotoč :)

...a spokojní návštevcníci :)

Samozrejme, nemôžeme zabudnúť na tohto maxipsa, najväčšieho akého sme kedy videli :) Jednoducho neskutočne veľký pes, ktorý farbou aj telesnou konštitúciou vyzeral ako medveď. Na rozdiel od medveďa bol však prítulný a dal sa pohladkať :)

Večer sme zakončili varením špenátu s volským okom a už pred polnocou sme sa ponáhľali do postele, keďže na druhý deň nás čakalo extrémne skoré ranné vstávanie. Človek si tak povzdychne, že ten Ryanair by na tú Mallorku mohol lietať aj neskôr, ako o šiestej ráno.. O to horšie, že na tú Mallorku sme neleteli my, ale len Jabĺčkovci :)

Nové bývaníčko

Ahojte priatelia!

dnešný príspevok posielame z novej izby v novom byte. Po včerajšej hlavnej fáze (balenie a prevoz) nás čakala druhá, ale tiež náročná fáza - vybaľovanie a upratovanie. To čo sa včera zdalo byť hračkou sa dnes premenilo na cestovateľskú nočnú moru. Janko mal celý deň školu, preto bolo mojou úlohou preniesť poslednú tašku s poslednými vecami do nášho nového bytu. Lenže z jednej tašky boli nakoniec štyri (nejak sme to neodhadli) a monštrózny náklad bol na svete... 

Dnes by som si okrem čestného titulu nosiča nákladu zaslúžila medailu v kategórii "domáca gazdinka", keďže popri vybaľovaní a zariaďovaní celej izby som stihla vyprať tri kopy bielizne, nakúpiť a navariť. V zmysle hesla "čo kraj, to iná zásuvka" som sa musela postarať ešte aj o elektrifikáciu našej izby, keďže štandardná predlžovačka sa do týchto čudných dier v stene nedala napchať ani s použitím hrubej sily. Honba za euro-univerzálnym adaptérom bola našťastie úspešná a my sa môžeme vytešovať z denného aj umelého svetla :)

Na prvej fotke môžete vidieť situáciu pred: 

A po asi šiestich hodinách... Takže môžeme spokojne vyhlásiť, že konečne máme OKNO! :)

Samozrejme, nemôžu chýbať soby z Fínska :) Vyzerá to tu celkom fajn, čo poviete? 

Počuli sme už aj nejaké fámy o šváboch, tak dúfam, že ostanú len fámami. Zajtra ma čaká ďalšie stretnutie s mojím "výskumným tímom", takže som zvedavá, čím ma zase prekvapia. Inak, celkom nerozumiem tomu, prečo sa tieto "porady" organizujú vo štvrtky a piatky, keď sa zvyčajne už zvíkendieva :)

Lúčime sa s vami a ponáhľame sa privítať našu návštevu, ktorá sa už rúti do mesta :)

Prípravy na sťahovanie

Vzhľadom na to, že sme som sa opäť dlhšie neozvala, mohlo by sa zdať, že buď na to nemám čas, alebo nemáme žiadne nové ohromujúce zážitky a fotografie. Nuž z každého trochu :)

Čo zaujímavé sa za posledné tri dni prihodilo? Jankovi začalo originál vyučovanie a podľa rozvrhu má každý deň nejakú "skratku", samozrejme okrem víkendu. Predpokladám, že keď zistí, ako to na jednotlivých predmetoch chodí, zredukuje si rozvrh na nevyhnutné návštevy :) V mojom prípade je to, čo sa týka školy, trochu spomalené. Dnes sa totiž oficiálne na našej univerzite začal školský rok, takže predpokladám, že to znamená aj to, že sa na škole konečne budú vyskytovať ľudia, s ktorými budem spolupracovať a niečo zmysluplné aj spolu vytvoríme. Keďže doteraz tomu tak nebolo, venovala som sa samoštúdiu - španielčiny  a kvalitatívneho výskumu :) 

Okrem toho sme opäť strávili pár pekných chvíľ na pláži. Zdá sa, že kúpať sa až do októbra sa nebudeme, takže treba využiť každú voľnú chvíľku :) Určite som ešte nespomínala naše obľúbené plážové hlásenie z rozhlasu: "The yellov flag means presence of the jellyfish. If you see the jellyfish  - stay away from jellyfish. If you are allergic - don´t swim". V kombinácii so španielskym prízvukom celkom vtipné upozornenie na prítomnosť medúz. Chalani už pri potápaní nejaké videli, mňa zatiaľ toto šťastie obišlo :) A dopočula som sa aj to, že najnebezpečnejšie sú tie najmenšie, potvory jedny..

Pôvodný plán bol, že zajtra zbalíme našich pár sliviek a konečne opustíme túto cameru obscuru. Kvôli Jankovmu nabitému rozvrhu sme (som) už dnes večer vypratali veci, naložili auto, absolvovali ďalšie orientačné preteky mestom (vyšší level - za tmy) a zaviezli si ich do nového bytu. Náš balkón je druhý zhora:)

Zajtra nás teda opäť čaká vybaľovanie, opätovné zabývanie sa a v neskorých nočných hodinách vzácna návšteva zo Slovenska. Jaj, ako sa teším! :)

Druhý víkend v Barcelone

Ahojte!

Dlhšie od nás nebolo počuť žiadne nové správy, nuž nech sa páči... 

V piatok sa nedialo nič výnimočnejšie, okrem kúpania, opaľovania a výmeny baterky v hodinkách. A to som sa obávala opäť ufrflaného hodinára, lebo podľa všetkých, ktorých som doteraz s mojimi hodinkami navštívila frflali, že tá baterka je veľmi malá... Na ďalšej fotke vidíte našich budúcich spolubývajúcich na našej budúcej domácej zastávke metra, Llacune. S nimi sme strávili piatkový večer, ale veru, trmácanie sa metrom na druhý koniec mesta nie je nič pre mňa a relatívne skoro sme sa pobrali domov, do našej temnice.

V sobotu sme si opäť vyvaľovali šunky na pláži, tento krát ale nie sami, ale s celou skupinou "Erazmákov" z rôznych kútov Európy. Mimochodom, stále mi nie je jasné, čo tu títo ľudia prišli robiť, lebo ja mám pocit, že najviac svojho času a energie venujú tomu, aby zistili kde a kedy sa bude konať nejaká zaujímavá párty. Asi sa popri nich začnem cítiť ako úplný asociál :)

Aby sa nepovedalo, konečne sme si našli čas na návštevu jednej z top pamiatok Barcelony. Magická fontána (inak z roku 1929) bola naozaj nádherná. Prosím, tých ktorých to zaujíma, nájdite si kvalitnejšie videá na youtube, tie moje nestoja za to, aby som ich tu uploadovala, ale tak jedno z vlastnej réžie som predsalen pridala :) Každopádne, podľa oficiálnych informácii sa na jej stavbe podieľalo 3000 (!?) ľudí a trvalo im to rok... Ak sú takto efektívni všetci španielski robotníci, neviem neviem, či sa dožijeme dokončenia Sagrady Familie :) Tá panika na konci videa vznikla po tom, ako zafúkal silnejší vietor a voda z fontány si podala ničnetušiacich okolostojacich ľudí :)

A teraz si poďme priblížiť ďalšie z Barcelonskych reálií. Ospravedlňujem sa za nekvalitnú fotku, ale fotili sme spoza špinavého skla :) Takto to je.. Na obrázku vidíme vysokých štíhlych černochov, ktorí vo vreciach ukrývajú tovar na predaj. Tým tovarom nie je nič iné, ako "značkové" kabelky a peňaženky. Tieto "vrecia" sú vlastne plachty, na ktoré si spomínané "peňaženky a kabelky" rozložia hocikde na ulici (alebo v metre). Na rohoch plachty sú prišité špagáty, ktoré slúžia na to, že v momente keď černoch spozoruje blížiacich sa policajtov, jednoducho potiahne za špagáty, čím, sa rýchlo vytvorí "batoh" a on si spokojne odkráča tváriac sa, že sa nič nedeje. O ulicu ďalej opäť rozloží svoju plachtu a predáva ďalej :)

Včerajšok patril oslavám Národného dňa Katalánska, ale okrem katalánskych zástav, ktoré si ľudia zavesili  na balkóny sme nepostrehli žiadne výraznejšie prejavy radosti ani mohutné oslavy. Ešte jedna historka k tomu.. Motív na zástave (päť žltých a štyri červené pásy) vraj znázorňuje situáciu, keď (nepochybne významný) katalánsky vojak po smrteľnom zásahu prešiel štyrmi krvavými prstami po zlatom štíte. Túto historku mám z druhej ruky, tak prosím neklásť otázky typu "prečo štyri prsty?" alebo "kde sa tam vzal zlatý štít?" :)

Dnes sme si opäť s Jankom a chalanmi vyrazili mimo mesta. Okrem toho, že sme Katku, priateľku jedného z nich, boli zaviesť na letisko,  pobalili sme šnorchle a plutvy a hybáááj do (vraj) jedného z najlepších španielskych stredísk na potápanie, kúsok od Girony. Na maličkej plážičke sme strávili asi tri hodiny, ale potápanie medzi húfom rýb a rybičiek naozaj stálo za to. Ako môžete vidieť, aj okolie dokázalo ulahodiť oku...

No a škoda rečí k tejto fotke.. :) Chalani nie sú takí štupli ani Janko nie je taký obor, ale sa len postavil na schod.. 

Nemilé prekvapenie nás čakalo večer v mrazničke. Lepšie povedané, nečakali nás tam tri plátky mäsa, ktoré som plánovala pripraviť na večeru. Nejaký pažravec z tejto domácnosti si na nich asi dobre pochutil. Okrem toho bol zatvorený obchod, takže namiesto poriadneho tradičného nedeľného obeda (rezne so zemiakovou kašou) sme mali len zapečené zemiaky s vajcom a smradľavým kozím syrom. Jednoducho lahôdka! :) 

Stretnutie s novým medzinárodným tímom

Zdravíme!

Nové správy s Erasmu v skratke..

Dnes sme mali prvé stretnutie s mojím novým pracovným tímom. Neverili by ste, ale hoci som prišla desať minút pred termínom stretnutia, prišla som napriek tomu ako posledná. A že španieli nedodržiavajú termíny... Keďže už včera som bola upozornená, že na stretnutí sa budeme "rozprávať" po španielsky, čakala som Sodomu aj s Gomorou... Našťastie zúčastnení akceptovali môj jazykový hendikep a časť vecí sme si povedali aj v angličtine. :) Mimochodom, v tíme sú traja španieli, tetuška z Čile, jedna brazílčanka, bolívijčan a ostatných som zatiaľ nevidela.. Všetkým mená si nepamätám, ale tak, tí, ktorí ste pozerali telenovely, viete si trochu predstaviť..

Navzájom sme si odprezentovali veci na ktorých pracujeme a na ktorých budeme do Vianoc pracovať a okrem toho som dostala pár rád k cestovaniu MHD, k obozretnosti voči zloduchom Maročanom a Rumunkám (ale vraj to akože nie je predsudok) a ešte tip, kde si môžem nechať vymeniť vybitú baterku v hodinkách.. 

Poobede sme s Jankom a našimi budúcimi spolubývajúcimi vyrazili opäť na pláž užiť si slnečné lúče, lebo pomaly sa nám tu už zjesenieva.. Ale segra neboj, dobre bude, voda je ešte teplá aj slniečko nám ešte svieti :)

Dnes sme konečne ochutnali aj niečo zo španielskych špecialít. Gazpacho (http://www.superrecepty.sk/na/Gazpacho/76) pre oboch a k tomu pre mňa kura na grile a pre Janka teľací steak. A ako dezert piškoťák s medom (Janko) a pre mňa Crema Catalana (vanilkový puding poliaty karamelom). V rámci menu sme však akosi neočakávali celých 7 deci červeného :) Veľmi si neviem predstaviť, že by som na takéto menu chodila počas pracovnej doby. Nie len že trvá dve hodiny, kým to človek do seba naprace, ale ani to množstvo vína s prácou veľmi nekorešponduje...

Na dnes len toľko, aby ste nepovedali, že na vás kašleme.. :)

Ahojte priatelia,

aj dnes sa môžete tešiť na osviežujúcu spŕšku zážitkov z pobrežia Stredozemného mora :)

Nuž dnes nastal vytúžený deň, kedy som sa po takmer dvoch rokoch vybavovania stretla s mojim "šéfom". Približne hodinu sme venovali tomu, čím sa na stáži budem zaoberať, ale v podstate sme sa dohodli, že sa dohodneme zajtra, na tímovom stretnutí :) Každopádne, zoznámila som sa aj s ďalšími ľuďmi z departmentu a všetci boli (zatiaľ) na mňa veľmi milí a usmievaví.. Bola som upozornená, že zajtrajšie stretnutie bude v španielčine (hurá, aspoň nie v katalánčine), keďže náš "medzinárodný" tím sa skladá z ľudí zo Španielska a Južnej Ameriky (Chile, Brazília a ktovie odkiaľ ešte..). Zdá sa, že sa mám na čo tešiť..

Dnes som strávila presunmi v rámci mesta asi dve až tri hodiny, ale bohužiaľ inak to v tomto megalopolise nejde.. Našťastie, cesta sa dá vždy spríjemniť a) načúvaním cudzích rozhovorov, pri ktorých sa snažím pochytiť čo-to zo španielčiny, b) počúvaním rádia s rovnakým účelom, c) učením gramatiky d)počúvaním pouličných umelcov :)

Podvečer som sa prikmotrila k jednej z Jankových aktivít, ktorú im zorganizovala škola v rámci orientation weeku. Išlo o návštevu vedeckého múzea, spojeného s planetáriom a obrovským akváriom s dažďovým pralesom. Takéto miesta mám veľmi rada, takže samozrejme som nemohla chýbať..  

Nie, nie, ja som až na tej ďalšej fotke :)

Bolo tam jednoducho všetko, od zrodu vesmíru, cez vznik života na našej malej planéte, hviezdy a súhvezdia, dažďový prales, skameneliny, autrolapithecká žena (tá na prvej fotke:), optické ilúzie, lom svetla, farebné tiene a veeeeľa fyzikálnych zákonov na praktické vyskúšanie.. Krása :)

Zajtrajšej návštevy múzea histórie sa vzdávam v prospech stáže a v poobedných hodinách v prospech pobytu na čerstvom vzduchu a opaľovania.. 

Srdečné pozdravy do všetkých kútov sveta! (ja dobre vidím, odkiaľ ma čítate :))

Máme byt!

Ahojte!

Aj dnešný deň sa pre mňa niesol v znamení hľadania nového bývania. Na večer sme mali dohodnuté tri návštevy. Musím povedať, že telefonovanie v španielčine už pre nás nie je žiadny problém. Síce tie telefonáty trvali asi dvojnásobne dlhšiu dobu, ale v podstate o všetkom sme sa vedeli dohovoriť.. Len keby sme aspoň vedeli, kedy na nás hovoria v španielčine, kedy po katalánsky, kedy to je iný prízvuk (napríklad bolívijský), ktoré nápisy sú po španielsky a ktoré po katalánsky... Ale už si zvykáme :) 

Na školu som sa dnes vykašlala a povedala som si, že budem čakať na odozvu od môjho Španiela. A veru sa aj ozval a zajtra budem mať naozajstný prvý deň, zatiaľ len stretnutie, na ktorom si dohodneme podrobnosti môjho pôsobenia vo výskumnom tíme. Samozrejme, teším sa a zároveň cítim aj obrovské bremeno zodpovednosti. Teraz sa ukáže, čo ma náš milovaný aj preklínaný ÚAP naučil :)

Ale čo som sa naučila za týždeň v Barcelone! 1: Nebáť sa komunikovať v španielčne (nech je akákoľvek lámaná), lebo iná možnosť tu jednoducho nie je. A druhá vec - varenie. Dnešný "polesník", pre neznalých zemiaková placka na plechu, bol na moje prekvapenie jedlý a dokonca celkom chutný! Keď to spojíme, vznikne nám situácia, ako som pri dnešnom varení  zistila o našom susedovi, že je z Bolívie, žije tu štyri roky, pracuje na parkovisku, do Barcelony prišiel preto, aby si tu zarobil a má sa tu lepšie:) 

Podvečer sme sa dozvedeli skvelú správu, teda že naši slovenskí kamaráti sa predsalen nakoniec rozhodli vzdať sa časti pohodlia a podeliť sa s nami o ich príbytok. Takže na budúci týždeň sa sťahujeme do väčšieho, slnečnejšieho a krajšieho, bytu plného Slovákov :) Na pláži, pri dohadovaní detailov spoločného bývania nás zachytil originál šialený katalánsky lejak spojený s búrkovým predstavením, len tak-tak sme dobehli na terasu McDonaldu, odkiaľ sme si ho vychutnali s chickenburgerom v ruke.. Veru, ani v Barcelone nie je každý deň nedeľa..

Po ceste do našej temnice nás upútal billboard upozorňujúci na jednu zo životných právd:

Na dnes len toľko z Katalánska :)

Prvý školský deň

Prvý školský deň v prenesenom význame znamenal moju prvú návštevu mojej univerzity a u Janka prvý deň informačného dňa pre Erasmus študentov.

Keďže s "mojím" španielom som sa vopred dohodla len na dni začiatku stáže, ale nie hodine, v škole som sa ocitla už o desiatej ráno. Tam som zistila, že on tam bude až o 15tej, tak som sa celá "šťastná" vrátila domov. Mimochodom univerzitný campus je celkom pekné miesto s množstvom zelene. 

Rozhodla som sa vyskúšať schopnosti našej pračky a veru moje pochybnosti boli správne. 100minútový prací program, ktorý bolo treba počas prania regulovať, vyvrcholil tým, že nebolo možné tú hlúpu mašinu donútiť aby bielizeň vykrútila, takže päť kíl prádla som vykrúcala ručne :D

Pred druhou návštevou školy som sa rozhodla skontaktovať sa s "mojou" španielskou katedrou a "mojím" španielom. S ním neúspešne, ale aspoň s katedrou úspešne. Veru, takto som si začiatok nepredstavovala... 


Na večer sme mali dohodnutú ďalšiu obhliadku bytu.. Keďže ho chceli prenajať až do februára a dosť vysokú cenu, museli sme sa ho vzdať :( Boli sme pozrieť aj ďalší, no máme z neho zmiešané pocity, zajtra ideme ďalej pozerať, tak uvidíme (doslova:)) Okno do svetlíka v izbe samozrejme nemôže chýbať, ale bola napriek tomu podstatne svetlejšia a mali by sme k dispozícii aj obývačku..


No a keďže inak sme nič zaujímavé nerobili, pridávam len fotku mojich prvých rezňov, ktoré som dnes robila na večeru (ja vieeeeem, ale nie každá sme gazdinka domáca). Prosím oceniť aspoň môjho paradajkového panáčika :)


Zdá sa, že si už zvykáme na španielsky životný štýl, keďže sme ich jedli o desiatej večer... 

Buenas noches amigos!

Prehliadka súčasného bytu a hľadanie nového

Ahojte! 

Keďže začiatok mojej stáže sa posunul na 15-16 hodinu poobednú, zo školy som sa vrátila "domov" byť trochu užitočná - konečne oprať a tiež podeliť sa s vami s našimi zážitkami zo včerajška. 

Pre odôvodnenie tohto zúfaleho činu vám ponúkam video-prehliadku nášho súčasného príbytku. 

http://www.youtube.com/watch?v=j9BbinxlXYQ 

... nuž a preto sme sa včera venovali hľadaniu novej izby :) 

Telefonáty v španielčine boli mimoriadne vtipné, našťastie aspoň niektorí ľudia vedeli aspoň trochu po anglicky, takže nakoniec sme si dohodli na večer dve obhliadky. Mimochodom, máme podozrenie, že španieli angličtine veľmi dobre rozumejú, ale nechcú hovoriť. Preto je lepšie sa ich pýtať namiesto klasického "Do you speak english?" presnejšie "Do you understand english?" 

Skúsenosť z prvého bytu bola veľmi poučná a zaujímavá. Tým, ktorí Barcelonu poznajú stačí povedať, že to bolo o uličku ďalej od slavnej La Rambla :) Tam sme zistili za rovnakú cenu ako platíme teraz sa dá bývať oveľa, ale skutočne oveľa horšie. Už na ulici sa nás pokúsil okradnúť "priateľsky" sa tváriaci chalan. To sme ešte ani nemuseli vstúpiť do bytu a už som vedela, že toto teda nie. Bolo to za bieleho dňa a neviem si predstaviť čo sa tam deje večer. Vchod do baráku bol ako.. do pivnice, ale išlo sa smerom hore a byt musel mať asi tak 50 rokov.. Domáca (zrejme s azijskými predkami) bola sympatická, ale bohužiaľ.. 

Hneď ako sme sa z tohto spamätali, volal nám ďalší človek, ktorý si asi našiel zmeškaný hovor, takže sme si narýchlo dohodli ďalšiu obhliadku izby. Túto byt prenajímal japonský pár a celkovo bola akceptovateľná. Výhľad z izby je síce nič moc, ale aspoň je tam spoločná obývačka v ktorej je denné svetlo. 

Keďže posledný byt bol dohodnutý až na 21:00 využili sme čas na prechádzku okolo Sagrady Familie. 

To ale vyzeráme :D 

Posledný byt bol úplne perfektný, ale na mieste sme sa dozvedeli, že majiteľ možno na konci septembra odíde do USA a možno nie a možno až v októbri.. Jednoducho nebolo isté ako dlho by sa tam dalo bývať.. 

Unavení sme sa vrátili domov, keďže na druhý deň nás čakal prvý "školský" deň.