Ahojte!
Dlhšie od nás nebolo počuť žiadne nové správy, nuž nech sa páči...
V piatok sa nedialo nič výnimočnejšie, okrem kúpania, opaľovania a výmeny baterky v hodinkách. A to som sa obávala opäť ufrflaného hodinára, lebo podľa všetkých, ktorých som doteraz s mojimi hodinkami navštívila frflali, že tá baterka je veľmi malá... Na ďalšej fotke vidíte našich budúcich spolubývajúcich na našej budúcej domácej zastávke metra, Llacune. S nimi sme strávili piatkový večer, ale veru, trmácanie sa metrom na druhý koniec mesta nie je nič pre mňa a relatívne skoro sme sa pobrali domov, do našej temnice.
V sobotu sme si opäť vyvaľovali šunky na pláži, tento krát ale nie sami, ale s celou skupinou "Erazmákov" z rôznych kútov Európy. Mimochodom, stále mi nie je jasné, čo tu títo ľudia prišli robiť, lebo ja mám pocit, že najviac svojho času a energie venujú tomu, aby zistili kde a kedy sa bude konať nejaká zaujímavá párty. Asi sa popri nich začnem cítiť ako úplný asociál :)
Aby sa nepovedalo, konečne sme si našli čas na návštevu jednej z top pamiatok Barcelony. Magická fontána (inak z roku 1929) bola naozaj nádherná. Prosím, tých ktorých to zaujíma, nájdite si kvalitnejšie videá na youtube, tie moje nestoja za to, aby som ich tu uploadovala, ale tak jedno z vlastnej réžie som predsalen pridala :) Každopádne, podľa oficiálnych informácii sa na jej stavbe podieľalo 3000 (!?) ľudí a trvalo im to rok... Ak sú takto efektívni všetci španielski robotníci, neviem neviem, či sa dožijeme dokončenia Sagrady Familie :) Tá panika na konci videa vznikla po tom, ako zafúkal silnejší vietor a voda z fontány si podala ničnetušiacich okolostojacich ľudí :)
A teraz si poďme priblížiť ďalšie z Barcelonskych reálií. Ospravedlňujem sa za nekvalitnú fotku, ale fotili sme spoza špinavého skla :) Takto to je.. Na obrázku vidíme vysokých štíhlych černochov, ktorí vo vreciach ukrývajú tovar na predaj. Tým tovarom nie je nič iné, ako "značkové" kabelky a peňaženky. Tieto "vrecia" sú vlastne plachty, na ktoré si spomínané "peňaženky a kabelky" rozložia hocikde na ulici (alebo v metre). Na rohoch plachty sú prišité špagáty, ktoré slúžia na to, že v momente keď černoch spozoruje blížiacich sa policajtov, jednoducho potiahne za špagáty, čím, sa rýchlo vytvorí "batoh" a on si spokojne odkráča tváriac sa, že sa nič nedeje. O ulicu ďalej opäť rozloží svoju plachtu a predáva ďalej :)
Včerajšok patril oslavám Národného dňa Katalánska, ale okrem katalánskych zástav, ktoré si ľudia zavesili na balkóny sme nepostrehli žiadne výraznejšie prejavy radosti ani mohutné oslavy. Ešte jedna historka k tomu.. Motív na zástave (päť žltých a štyri červené pásy) vraj znázorňuje situáciu, keď (nepochybne významný) katalánsky vojak po smrteľnom zásahu prešiel štyrmi krvavými prstami po zlatom štíte. Túto historku mám z druhej ruky, tak prosím neklásť otázky typu "prečo štyri prsty?" alebo "kde sa tam vzal zlatý štít?" :)
Dnes sme si opäť s Jankom a chalanmi vyrazili mimo mesta. Okrem toho, že sme Katku, priateľku jedného z nich, boli zaviesť na letisko, pobalili sme šnorchle a plutvy a hybáááj do (vraj) jedného z najlepších španielskych stredísk na potápanie, kúsok od Girony. Na maličkej plážičke sme strávili asi tri hodiny, ale potápanie medzi húfom rýb a rybičiek naozaj stálo za to. Ako môžete vidieť, aj okolie dokázalo ulahodiť oku...
No a škoda rečí k tejto fotke.. :) Chalani nie sú takí štupli ani Janko nie je taký obor, ale sa len postavil na schod..
Nemilé prekvapenie nás čakalo večer v mrazničke. Lepšie povedané, nečakali nás tam tri plátky mäsa, ktoré som plánovala pripraviť na večeru. Nejaký pažravec z tejto domácnosti si na nich asi dobre pochutil. Okrem toho bol zatvorený obchod, takže namiesto poriadneho tradičného nedeľného obeda (rezne so zemiakovou kašou) sme mali len zapečené zemiaky s vajcom a smradľavým kozím syrom. Jednoducho lahôdka! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára