Stankin ESPAÑOL blog: Týždeň prvý: Ako sme do Španielska cestovali a prvé dni v Barcelone prežili

Rok a tri štvrte ušli ako voda a mňa teší, že Vás môžem opäť privítať pri čítaní môjho blogu. Chladné ale krásne Fínsko som vymenila za horúcu španielsku pôdu, kde sa nebudem už vyhrievať v horúcej saune, ale skôr na horúcom piesku priľahlej pláže :)

Druhá séria, ako už vyplýva z názvu, bude inšpirovaná mojim študijným (stážovým) pobytom v Barcelone. Okrem mňa sa v hlavnej úlohe predstaví aj môj Janko, ktorý v ňom stvárni postavu študenta informatiky. Nuž, verím, že nasledujúce (niečo viac ako) tri mesiace strávite s nami a môj blog sa vám bude páčiť.

Už sa nikto nikdy nedozvie, v koho hlave skrsol nápad vydať sa na cestu do Barcelony autom. Červený šíp 2.0, opustil naše rodné Slovensko minulý týždeň v piatok (27. augusta) o 9:00. Plán cesty, bol daný nesplnenými cestovateľskými prianiami v kombinácii s veľkou časovou rezervou, odporúčaniami najbližších a samozrejme, odporúčaniami google maps.

Naším prvým cieľom v prvý deň cesty boli Benátky. Cesta Rakúskym diaľnicami ubehla rýchlo a pohodlne a dobrodružstvo začalo až za hranicou s Talianskom. V rámci šetrenia (peňazí, nie času a nervov) sme sa rozhodli prebrázdiť talianske, francúzske a španielske cesty s vyhnutím sa mýtnym poplatkom. Nehovoriac o tom, ako sme počas cesty zistili, že v navigácii nie sú nahraté podrobné mapy ciest južnej Európy, čo nás donútilo orientovať sa len podľa klasického autoatlasu :) No napadlo by vás to pred cestou skontrolovať? Mňa nie... :)

Ako ale vidíte na nasledujúcich fotografiách, do Benátok sme dorazili okolo 18tej hodiny a nenechali sme si ujsť prechádzku týmto výnimočným mestom.

Počas trojhodinovej prechádzky sme prešli nekonečným počtom mostov, mostíkov a mostíčkov.. Nepochybne sme videli len zlomok toho čo treba v Benátkach vidieť, ale premohla nás únava z cesty a vidina ďalších štyroch dní naprieč Európou, čo nás vyhnalo hľadať nocľah a potravu :)

Malá ochutnávka toho čo sme videli:

Jasné, aby sme nezabudli na luxusné gondoly s pozlátenými stoličkami :D

No a ešte ja a kanál...

Takto vyzeralo naše Punto naplnené batožinou až do poslednej medzierky...

Druhý deň cesty sa niesol v znamení "prejsť touto zvláštnou krajinou čo najviac kilometrov a zakotviť to niekde za Janovom v náhodnom prímorskom mestečku". Vrcholom orientačných pretekov bol úsek cesty pripomínajúci asi 100 kilometrové Donovaly. Nič pre slabé žalúdky :) Na druhej strane, takáto krajina poskytuje množstvo nádherných scenérií pre milovníkov prírody a romantické duše :)

Relax sme si dopriali pri kúpaní v mori. Teda, no, relax ako relax..:) Veľké vlny (ktoré v skutočnosti nie sú až také veľké) nie sú nič pre mňa :)

K náture Talianov a prístupu k turistom je škoda sa vyjadrovať.. Myslím, že postačí citácia z úst pána domáceho "No reservation, no room. I am sorry."

V tretí deň, čo bola nedeľa, sme opúšťali Taliansko so zmiešanými pocitmi.. Možno ich navodila aj "jazykova bariera", ale na Francuzsko a Monako sme sa tešili viac :)

Za taliansko-francúzskou som vzkriesila zvyšky francúzštiny a hurá pozdĺž Francúzskej riviéry. V pláne bolo Monako a Saint-Tropéz (kvôli PR, ktoré okolo neho rozpútali Žandári zo St. Tropéz). Ehm, to sme ešte netušili ako riviéra zmení naše plány :)

Čo sa týka Monaka, jednoznačne odporúčam :) Po skúsenostiach z Talianska človek konečne nemá pocit, že ho chcú všade oškubať o posledné drobné.. Do karát hrá aj veľmi príjemná atmosféra, krásne parky a čistučké more. Obed v kniežatstve sme si samozrejme odpustili, ale kúpanie v priezračnom mori veru nie... A dokonca, ani tam neboli veľké vlny :)

Ďalšie foto pre ilustráciu..

No a nedá mi nepodeliť sa o môj postreh.. Nezdá sa vám, že ten panáčik s vypnutou hruďou označujúci chodník pre chodcov vyzerá akosi viac hrdo ako tí bežní panáčikovia? :)

Trmácanie sa riviérou priemernou rýchlosťou asi 30-40 km/h (pomedzi turistov na prechodoch pre chodcov, vlečúc sa za holandskými karavanmi) nás rýchlo presvedčilo o zmene trasy severnejšou cestou... Tak sme sa obkľukou ocitli pred Fréjusom v horách pripomínajúcich Malé Karpaty. Čakal nás opäť nocľah v aute, čo nie je až také zlé, skôr nás prekvapil chlad.. Ale ešte viac nás prekvapilo, keď sa pri nás pristavila dievčina s pozdravom "Dobrý den". Áno, naši českí bratia sú jednoducho všade a práve títo, Janka a Martin, cestovali po prázdninovej brigáde v Taliansku vo Forde Transit pozdĺž riviéry a tu v horách sa stretli naše cesty :) O večernú zábavu sme mali postarané a tešili sme sa z toho, že konečne sa môžeme s niekým porozprávať v našom rodnom jazyku :)

Štvrtý, predposledný deň cesty nám pripravil tie nové prekvapenia :) Napríklad, čo mala akože znamenať táto dopravná značka??

Cieľom bolo francúzske Marseille a priľahlé okolie. Z tohto dňa nám aksi chýbajú fotky, ale tak keď to zhrniem, navštívili sme akési prazvláštne miesto na tomto svete.. Z diaľky niekoľkých kilometrov sa šíril štipľavý dym. Prechádzame niekoľko kilometrov okolo zvláštneho "asi" jazera nad ktorým krúžia tri lietadlá vo výške niekoľkých desiatok metrov. More je studené asi ako Liptovská Mara. Navštívili sme tri opustené kempy, ktoré vyzerali viac ako strašidelne a jeden "asi" hotel, v ktorom tiež nebolo ani živej duše. Treb zažiť :)

Hneď v ďalšom meste nechýbali normálne kempy a jeden z nich sme si vybrali aj za naše útočisko.

Piaty a posledný deň cesty bolo hlavným bodom plánu dňa prekročiť francúzsko-španielsku hranicu a večer prežiť v našom novom príbytku.

Prvá časť bodu sa podarila (viď foto). Nemožno nespomenúť nebovomodrú dodávku, z ktorej na nás trúbili nezávislo vyzerajúci ďalší českí bratia :)

Druhú časť bodu nám skomplikovalo nedorozumenie s našimi domácimi, následkom čoho sme museli prespať jednu noc u našej kamarátky a mojej spolužiačky Vlastičky, ktorou aj touto cestou ďakujeme :) K doprave a hlavne parkovaniu v Barcelone sa vyjadrím inokedy, zatiaľ len jedným slovom "hrôza". :)

Ráno, hneď ako sme vstali sme sa ponáhľali vypratač veci do nášho bytu a samozrejme zaplatiť parkovné, lebo parkovanie zadarmo bolo len do konca augusta včera bolo už prvého septembra..:) Keď sme vynosili tú oštaru z auta, našli sme prvé voľné parkovanie na druhom konci mesta, blízko pláže a dali sme si konečne raňajky. Musel byť na nás tragický pohľad: s igelitkami a unavení po ceste a sťahovaní.. :)

Tu si už užívame španielske more (a prichádzajúce prehánky). V tento deň, čo bolo vlastne včera sa nám podarilo konečne nasťahovať do našej izby (neskôr budú aj fotky, aj podrobná deskripcia spolubývajúcich :)), navariť si poctivú lahodnú sáčkovú polievku a uložiť sa na spánok.

Cestou späť sme sa zastavli ešte na známom námestí (a dopravnom uzle) Plaza Cataluňa, nakŕmiť holuby. Tam vznikla celá séria fotografií a celá story o hlúpych holuboch a odvážnych vrabčekoch. Táto fotka sa mi ale páči najviac zo všetkých :) Ten holub na pravej strane je naj! :)

Dnes... Dnes bolo v pláne vybaviť si SIM karty, a konečne vidieť aj mesto :)

Po rôznych patáliách sme si vybavili SIM karty, ktoré sa nedajú kúpiť bez mobilného telefónu, čo vyjde na 18 eur, z čoho je 12 eur kredit. Takže do nášho mobilného arzenálu pribudli dve rovnaké gumené, akoby hračkárske nokie v cene 6 eur :) No nekúp to..

Čo sa týka mesta, dnes sme sa vybrali pozrieť slávnu fontánu. To, že sme stretli ďalší český párik snáď už ani nestojí za zmienku. :) Fontána však začína svoje predstavenie až po zotmení, o 21ej, na čo sa nám samozrejme nechcelo čakať, takže sme sa poprechádzali po okolí, olympijskom parku a pobrali sa domov, večerať, napísať diplomovému vdúcemu (Janko) a písať blog (ja).