Múzeum športu, WRC, Tarragona a ako nám maďarský bežec dobil autobatériu a daroval broskyňu

A sme opäť tu!

Zážitky z minulého týždňa som sa rozhodla rozdeliť do dvoch blogpostov, preto sa prosím nečudujte, že dnes prichádzajú až dva za sebou :)

Po vyčerpávajúcej návšteve som si plánovala dopriať oddychovo-pracovný víkend, čo sa aj z časti podarilo. Prvou náročnou úlohou sobotného rána bolo presvedčiť Janka, že naozaj sa už neoplatí ísť kúpať sa, lebo more je už studené a nedá sa už ani opaľovať. Okrem toho sme potrebovali vyriešiť jeden závažný problém. 

Keďže "sme" zabudli vypnúť svetlo v aute, za tri dni nám kompletne vyšťavilo autobatériu. Čo robiť v tejto situácii? To že bola sobota ráno bol prvý závažný faktor hrajúci v náš neprospech. Na nedeľný výlet sme potrebovali auto a autoservisáci nás odmeitli obslúžiť, hoci mali otvorené. Podľa ich slov to bude možné najskôr až v pondelok. Takže sme sa vybrali na najbližšiu benzínku kúpiť štartovacie káble a stopnúť si nejakú dobrú dušu na pomoc.

Po neúspešnom oslovení taxikára, ktorý má na autobatériu napojený taxameter a preto nám nemohol pomôcť a jedného černocha, ktorý mal tiež nejaký technický zádrheľ, sme stopujúc s káblami v ruke nestrácali nádej :) A vtom sa pri nás pristavil okolobežiaci pán, podľa oblečenia ktoré mal na sebe, mal práve namierené behať na pláž :) Predstavil sa, povedal, že je z Maďarska a že práve ide behať, ale že sa teda otočí, vráti sa po svoje auto a pomôže nám. V nemom úžase a radosti sme teda čakali kým sa vráti aj s autom... Ešte stále máte niekto niečo proti maďarom? :D O schvíľu prifrčal, batériu sme dobili, pozval nás na paragliding, keďže robí inštruktora a záver tejto absurdnej situácie dotvoril darovaním jednej broskyne :D

Aby sa batéria dobila na dostatočnú úroveň, vybrali sme sa do múzea športu autom. Pri (a na) olympijskom štadióne, kde sa múzeum nachádza sa práve konalo veľké mecheche pre rodiny s deťmi. Ťažkosti s parkovaním snáď už ani netreba spomínať... Keďže múzeum, sme najskôr nevedeli nájsť, omylom sme zavadili aj o samotný olympijský štadión. Jeho návšteve predchádzalo vyhlásenie "Toto nevyzerá ako športovisko, tam by mohlo byť to múzeum" :)

Od múzea sme síce očakávali viac (podľahli sme výzoru webstránky, letáka a dobrým fotografiám), no napriek tomu sa nám páčilo. Je to vlastne taký mix múzea športu a olympijskému múzea. Nechýbalo tam množstvo fotografií, historické športové náčinie a rôzne iné zaujímavé exponáty. Napríklad tento stolový futbal so štyrmi "futbalistami" pre neznáme množstvo hráčov..

Snáď netreba ani špeciálne pripomínať katalánsku hrdosť, ktorá sa opäť prejavila, tento krát v podobe samostatnej sekcie (miestnosti!) zameranej na históriu katalánskeho športu :) Pre vašu informáciu, tento sympaťák je katalánskym kráľom osemtisícoviek :D

V múzeu športu nesmie chýbať ani pocta rozhodcom :)

A tento obraz symbolizuje spoluúčasť piatich kontinentov na Olympijských hrách :)

Nevynechali sme ani interaktívnu časť, v ktorej síce nástroje a prístroje nefungovali tak ako by mali, veď ale sme v Španielsku, tak sa snáď nebudeme čudovať... A nečudujme sa ani tomu, že Emila Zátopka premenovali (v troch jazykoch) na Zapoteck. :)

Oddych a opaľovanie na televíznej veži (tiež som ju už spomínala)...

Hlavný bod nedeľného programu vytýčil náš kamarát Dávid. Neďaleko malebného mestečka Tivissa v blízkosti Tarragony sa konali rally preteky WRC.. To je niečo presne pre mňa! :D Na štvrtý krát sa mi podarilo zachytiť Janka spolu s jedným zo súťažiacich.. A ak chcete vidieť aj nejaké pohyblivé obrázky, sem sa: http://www.youtube.com/watch?v=UvlDqKmkeDU

Súťažilo sa v prostredí nekonečných olivových hájov, ktoré slúžili ako parkovisko, chodník, miesto na stanovanie aj ako toalety.. 

Stánkov s občerstvením pre divákov tu veľa nebolo, tak prečo si so sebou nepriniesť rovno celú šesťkilovú sušenú iberskú šunku aj so stojanom, nemám pravdu? :D Ale to nie je naša...

Aby ste mi verili, že Tivissa je skutočne malebná...

Z Tivissy sme sa  pobrali za krásami mesta Tarragona. Rimania v meste po sebe toho zanechali skutočne veľa.. Napríklad túto arénu/koloseum.. 

Kamenné múry, chodby, zvyšky stĺpov...

Aj panoráma Tarragony má čo ponúknuť návštevníkovi :)

V tomto meste sme sa stretli aj s novým typom vlajky.. Farby su síce katalánske, ale čo do kelu má znamenať ten vzor? :)

Na nasledujúcej fotke uvidíte, ako nenáročným spôsobom okrášliť nudnú fasádu domu. Nakreslíme naň balkóny, šťastných ľudí s veľkými hlavami, samozrejme katalánsku vlajku a nechajme vykuknúť z dverí maštale bieleho koníka. Spokojnosť turistov je zaručená :)

Na kúpanie sme sa síce neodvážili, ale na pláži je vždy fajn :) 

Cestou domov sme sa vybrali po neplatených cestách, lebo mýtne poplatky s tejto krajine prekračujú únosnú hranicu a vieme si predstaviť minúť 20 eur aj iným spôsobom.. 

Toľko teda náš týždeň a víkend a šup-šup pracovať! :)

Audiencia z internátu Mladosť

Ahojte!

Po dlhej dobe sme opäť tu! Uplynulý týždeň bol nesmierne náročný, keďže sme hostili audienciu zo Slovenska. Zároveň sme s nimi zažili veľa pozoruhodných situácií a zážitkov. A teraz konečne prichádza čas podeliť sa s cteným publikom o niektoré z nich :)

Nuž začnime postrehom, že utorkový let zo Slovenska do Girony do nášho bytu priviezol až sedem ľudí. Štyroch našich kamarátov, jeden rodičovský pár a jedného frajera.. Keďže byt prekvapivo nie je navrhnutý pre ubytovanie 13 ľudí, návštevníci boli strategicky rozmiestnení v hosteloch :)

Komando z C4 však neváhalo navštíviť nás hneď po prílete, teda okolo jednej hodiny rannej. Keďže sme takýto priebeh návštevy očakávali, ako správni hostitelia sme mali pripravenú sangriu (viď predchádzajúce príspevky) a nemohla chýbať ani legendami opradená iberská sušená šunka :) A aká by to bola zábava bez hudobného sprievodu fúkacej harmoniky?

Verte či nie, neostalo len pri bezduchom popíjaní sangrie v priestoroch nášho bytu a po niekoľkých hodinách sme sa presunuli na pláž, kde sa niektorí otužilci odvážili na kúpanie v mori, ktoré malo podľa našich odhadov okolo 18°C. A vidíte, ešte sa z toho aj tešili :) 

Po ceste na pláž nášho Jožka zaujala reklama na nátierkové maslo s názvom Tulipán :)

Spoločenské posedenie trvalo do skorých ranných hodín, a cez deň ho vystriedala kultúra v podobe návštevy Sagrady Familie. Keďže ja už som Sagradu videla, pripojila som sa až neskôr, zatiaľ čo Janko robil chalanom sprievodcu :)

Moja tretia, tento krát večerná návšteva Parku Guell bola fajn a zdá sa, že aj chalanom sa páčilo: 

Výhľad na Barcelonu ukladajúcu sa na spánok stál za to, veď posúďte sami...

Ešte by som sa detailnejšie vrátila k našim nezabudnuteľným gastronomickým zážitkom v Barcelonských reštauráciách. Prvá spoločná večera v podobe akože paelly a akože pizze bola skutočným gastro-failom. Už sme si síce povedali, že do reštaurácie, v ktorej varia a obsluhujú aziati viac krát nevstúpime, ale opäť sme im dali šancu, čo malo za následok hromadné znechutenie z jedla aj z ceny. Druhá večera sa niesla v podobnom duchu, pričom obsluha bola síce fajn, ale minimalistické porcie (aj pre mňa!) opäť viedli k všeobecnému sklamaniu :( 

Na druhý deň sme naplánovali návštevu akvária a našej starej známej magickej fontány. Malý výlet do útrob morských ekosystémov.. 

Morský ježko:

Náhodné koralové akváriá s množstvom farebných rybičiek.. A áno, nechýbal tam ani Nemo a jeho ďalší animovaní priatelia :)

A tieto by sa možno aj dali jesť :)

Chobotnička...

A žralok (tam to veľké rozmazané za mnou)..

Návšteva morských vlkov v ponorke..

A toto je podľa všetkého potápač, pripomínajúci kozmonauta...

Vodný svet sme vymenili za prechádzku po Ramble. Strážiac si vrecká, peňaženky a tašky sme obdivovali živé sochy, umelcov a rôznych iných šikovných "vystupujúcich" :) Vrcholom večera malo byť predstavenie magickej fontány, ale bohužiaľ keďže turistická sezóna sa už asi skončila, z fontány nič nebolo :( Mňa v piatok ráno čakala ranné vstávanie do školy, preto som sa s návštevou rozlúčila a pobrala som sa konečne normálne sa vyspať. 

Čo sa týka môjho pôsobenia v škole, v súčasnosti sa zaoberáme projektami mojich kolegov, ktorí prezentujú čiastkové výsledky svojich výskumov a práce na nich, potom prebieha diskusia. Už som si zvykla, že ak "meškám" 15 minút, znamená to, že aj tak prichádzam prvá z tímu a namiesto o desiatej sa začína pracovať okolo 10:45 až jedenástej. Samozrejme, po hodine, keď sa všetci začnú baviť (rozumej kreslia si, šepkajú a posielajú si odkazy) prichádza čas na prestávku na kávu. Napriek tomu, že disciplína je horšia akov materskej škôlke, mám pocit, že tie stretnutia sú prínosné a vždy je ich výsledkom aj niečo užitočné. :)

Pochopiteľne, v piatok večer sme nemali chuť na žiadne ďalšie ponocovanie, preto sme sa plne uspokojili s filmovým papučovým večerom.

Z krúžku šikovných rúk a hláv

Bienvenidos!

Tento, už 19-ty príspevok sa nesie v znamení našej umeleckej a rozumovej tvorby :) 

Dnešok sme v podstate strávili dosť nudne, ale celkovo môžeme povedať, že produktívne.. 

Po spoločných raňajkách sme sa každý venovali vlastnej tvorivej činnosti. Ja, zasiahnutá kopancom múzy a v snahe okrášliť holé steny našej izby som sa pustila do tvorby koláží :) Občas sa mi stáva, že (ako ešte tety na ÚIPŠ hovorili) ma chytí taká "šajba" a mám silné nutkanie niečo pekné vytvoriť.. No a tá "šajba" prišla práve dnes. Tak nech sa páči, môžete sa pokochať výsledkom :)

Žltá koláž..

Zelená koláž..

Modrá koláž...

Okrem umeleckej činnosti sme sa dnes venovali aj vareniu. Nedeľný obed sa skladal z kuracích pŕs (ale boli to také kuracie aspoň štvorky! :D), varených zemiakov a syrovej omáčky a musím povedať, že sa opäť raz vydaril..

V poobedných hodinách sme našu tvorivú činnosť presmerovali na akademickú sféru. Na nasledujúcej fotke môžete vidieť, ako to vyzerá väčšinu dní, keď v blogu píšem, že sme sa doma venovali škole.

Spoločne sa venujeme kresleniu svojich pavúkov a písaniu dokumentácie/výstupov z nich :) Janko dnes túto mimoriadne príjemnú činnosť vymenil aj za pohyb na čerstvom vzduchu na kolieskových korčuliach, zatiaľ čo ja som svoje kreslenie pavúkov len tak ľahko a bezdôvodne neopustila :)

V utorok očakávame ďalšiu významnú audienciu zo Slovenska, takže dnes sme si s jej aktérmi konečne zavolali a dohodli ďalšie detaily a predbežný program. Verím, že si nájdem čas sprostredkovať vám naše spoločné zážitky a ako ich poznám, ostáva mi len dúfať, že vôbec budú zverejniteľné :D

Na záver vaše oko poteším ešte jednou fotografiou z minulotýždňového daždivého večera, ktorý mimoriadne prial fotografickému umeniu :)

Prajeme vám úspešný týždeň a snáď sa čoskoro vidíme/čítame :)

Výlet na Montjuïc

Radi Vás vítame pri pokračovaní nášho blogu :)

Dnes Vás potešíme fotografiami z príjemného miesta s príjemným názvom - Montjuïc :)

Ešte predtým však dovoľte zhrnúť dianie za uplynulý týždeň od návštevy Pyrenejí. Ja som si konečne doliečila moje prechladnutie, venovala som sa práci na mojom výskume a Janko chodil do školy. V našej pokojnej štvrti sa nič významné nedialo, azda len to, že hneď za rohom sa stala menšia autonehoda s následkom menšieho požiaru.. Človek aby mal pri sebe fotoaparát ešte aj po ceste na nákup :) 

Tento týždeň sa dokonca vydarilo počasie natoľko, že chalani (asi už v rámci otužovania) sa boli aj kúpať. Voda má síce už nejakých tých 18°C, ale keď im to nevadí...

Keďže včera večer sme úspešne odolali pokušeniu ísť sa zabávať spolu s našimi spolubývajúcimi, mohli sme dnes skoro ráno (rozumej okolo desiatej), vyspinkaní do ružova, vstať a využiť slnečný deň na výlet.

Pôvod názvu Montjuïc sa vysvetľuje buď ako "židovská hora", alebo "hora Jupitera". Vyberete si ten, ktorý sa Vám viac pozdáva, no my sa prikláňame k prvej možnosti, keďže na tomto kopci sa nachádzajú aj nejaké židovské hroby. Montjuïc je vlastne takou vyvýšeninou blízko pobrežia, kde stojí hrad, sú tam pekné záhrady a čo je fajn, dá sa tam pohodlne dopraviť pozemnou lanovkou v rámci MHD :), alebo kabínkovou lanovkou z prístavu. My sme skombinovali pozemnú lanovku s prechádzkou.

Krásny deň využila aj táto skupinka ľudí na zaujímavú aktivitu. Či to bolo 5 tibeťanov, vzývanie Slnka, alebo nejaké iné východoazijské pohybové cvičenie však nevieme :)

Ostré a zubaté slnko praje aj obľúbeným tieňovým hrám..

Teším sa, že sme opäť zavítali aj do prírody, takže nech sa páči, môžete sa pokochať nádržami s kvitnucími leknami a ďalšou mediteránskou flórou. 

.. tuja, ktorá neodolala náporom vetra.. :(

.. alebo toto prerastené Aloe so zdrevnateným "kmeňom", pri troche predstavivosti pripomínajúce skôr ľudožrútsku rastlinu :)

... a posledná fotografia miestnej flóry v kombinácii s katalánskou vlajkou ilustrujúca naše podľahnutie katalanáskej nacionalistickej propagande, pretože predsa "Catalonia is not Spain" :)

Nemôže chýbať ani panoramatický výhľad na mesto z novej perspektívy :)

Sardana je tradičný katalánsky tanec, ktorému je venované aj toto súsošie. Aj som sa chcela zapojiť, ale ostatným sa akosi nechcelo :)

Márne sme ich prehovárali... :)

Tu už vidíte hradnú vežičku a hradného pána :) Neobjavili sme tu žiadne významné expozície, okrem toho tu práve prebieha rekonštrukcia (alebo snáď sa ešte stavia?), no napriek tomu to je príjemné miesto. Ako Tomáš podotkol, v tomto kraji zrejme momentálne prevláda architektonický štýl nedokončovania budov.. Myslím, že by sa mohol volať "Mañana". 

Ako lacno a efektne zaujať turistov? Rozostavte po nádvorí obrovské delá (z neurčitého military obdobia) a o zábavu je postarané. 

 http://www.youtube.com/watch?v=Vd1rrPKHoFc

Za hudobný sprievod patrí naša vďaka pouličnému umelcovi z Ázie :)

Pekný výhľad na nákladnú časť prístavu a usporiadané kontajnery (s využitím fish-eye efektu, aby ste si nemysleli, že je okrúhly :)...

A že sa nám na prechádzke páčilo potvrdzuje aj ďalšie foto, však čo by sme si neoddýchli na slniečku, nie? :)

 Milujem ľudovú tvorivosť Kataláncov...

Neobišli sme ani obchody so suvenírmi a okrem klasických mozaikových záležitostí, miniatúr Sagrady, lyžičiek, náprstkov a iných lapačov prachu ma zaujala soška našich starých známych castellerov :)

Cestou späť sme zvolili opäť prechádzku priľahlými záhradami. Nasledujúca expozícia sa tu zrejme nevyskytla zámerne a jej autor z nej určite nemá radosť. Ako erudovaní technickí znalci sme usúdili, že za túto nehodu môže nezaistená ručná brzda A veruže by sme nechceli sedieť na tej lavičke, keď došlo k nárazu.. 

Chtiac - nechtiac sme sa ocitli aj pri "trojveží" , ktoré je významnou súčasťou panorámy mesta, ale nevieme presne, aké je jeho poslanie... :)

Pod trojvežím môžete nájsť aj "slnečnicoidnú" vraj turbínu.

Pekný výlet sme zakončili chutnou večerou, ale to už v podobe home-made smotanovo-syrovej omáčky s cestovinami. Dnes večer sa chystáme ešte na veľký nákup do Carrefouru a dekoráciu našej izby :)

Srdečné pozdravy na Slovensko!