Ahojte priatelia!
Ako už asi tušíte podľa názvu novej časti, dnes to bude hlavne o našom víkendovom výlete v Pyrenejách. Ale tiež sa dozviete, ktorí robotníci v Barcelone sú podľa nás najusilovnejší a aká je nevýhoda (možno ani nie ) biopotravín.
Ale vráťme sa v čase ešte ďalej do minulosti. Myslím, že to bol štvrtok, kedy sa ohlásilo prvé škrabanie v hrdle, ktorému som však nepripisovala veľký význam. Do večera som však už začala význam pripisovať zvýšenej teplote a však to poznáte, proste klasické nachladnutie... No lenže pri klasickom nachladnutí človek väčšinou neabsolvuje pracovno-stážové stretnutie a následne na ďalší deň skoré ranné vstávanie a turistiku.
Keďže do školy som musela ísť, bola som rada, že z klasického štvorhodinového stretnutia bolo nakoniec len dvojhodinové. Zvyšok večera som strávila v posteli, lejúc do seba litre čaju a dúfajúc, že ma postavia na nohy. Nemusím byť ani hypochonder na to, aby som si začala myslieť, že moje telo si prestalo rozumieť s obyčajným paralenom a rozhodlo sa to vyjadriť silným pocitom na zvracanie. Mimochodom, nemáte niekto podobné skúsenosti? Lebo u mňa to nebolo prvý krát...
V sobotu sme teda zahájili deň už pár minút po šiestej, čo inokedy znamená hodinu návratu domov, všakže? :) Pred sebou sme mali približne štvorhodinovú cestu na úpätie Pyrenejí a národného parku Parc Nacional d'Aigüestortes i Estany de Sant Maurici. Je to jediný katalánsky národný park, pochopiteľne s vlastnými špecifikami. U nás v Tatrách si chatár ani vlastnú kozu nemôže vodiť na chatu a tu sa voľne pohybujú stáda kráv a aj nejaké tie kone :)
Túru sme začali v "malebnej podhorskej dedinke" Espot (na hornej aj dolnej fotografii), odkiaľ naše kroky smerovali k "3 hodiny vychádzkovým tempom" vzdialenej turistickej chate. Tu vidíte náš "turistický oddiel" v plnej kráse stojac v zákaze státia :) Menovite: Andrej, Katka a my...
Príroda naokolo hrala farbami, keďže už aj do týchto končín zavítala pravá jeseň..
V rámci hesla "V núdzi poznáš priateľa", som svoj ruksak zavesila na ruksak priateľovi, keďže moja choroba a vyčerpanie organizmu mi nedovoľovali postupovať v adekvátnom tempe so zvyškom skupiny :)
Keby by som mala povedať čo na najviac prekvapilo v týchto horách, tak jednoznačne už spomínané pasúce sa kravy a kone v národnom parku. Ak by ste aj nemali to šťastie stretnúť ich, určte ich prítomnosť vydedukujete z prítomnosti obrovského (a to nepreháňam) množstva pozostatkov trávenia všade naokolo. Veru, kravinec na kravinci... Nie nadarmo sa hovädá dostali aj do slovníkov pejoratívnych slov :)
Zvieratká však boli priateľské :)
Zaujímavá je oficiálna tabuľka s názvom chaty, ktorá výstižne ilustruje ďalší zo stereotypov o španielskej kultúre - nedôslednosť... Ak čitateľ nepostrehol, chybička se vloudila do mena Ernest :)
A na ďalšej fotografii vidíte celú chatu..
Keďže sa nám podarilo doraziť ešte pred zotmením, po ľahkej večeri sme vybehli ešte na prechádzku k neďalekému jazeru.
Teraz poprosím vážené obecenstvo nasadiť okuliare alebo príslušné pomôcky. V strede nasledujúcej fotografie máte možnosť zahliadnuť vlaňajší pyrenejský sneh :)
Večer sme strávili popíjaním, pojedaním a hraním spoločenskej hry Citadela, ako sa na správnych turistov patrí. Okrem iného sme sa tešili aj z toho, že sme si po viac ako mesiaci dopriali deň bez facebooku a počítačov všeobecne :)
Plány na ďalší deň výrazne pozmenil pretrvávajúci dážď bez perspektívy "vyčasenia". Preto sme namiesto poriadnej sedemhodinovej túry absolvovali "obyčajný" zostup naspäť do Espotu. Keďže mierny dážď sme očakávali, po výdatných raňajkách...
sme v plnej zbroji opustili tábor :D
Cestou dolu sa nám v tomto gumenom prestrojení podarilo vyľakať jedného psíka natoľko, že sa bál okolo nás prejsť, chúďatko :)
Okrem neho sme stretli aj ďalší dobytok, číhajúci v zákryte ihličnanov povedľa cesty, prečkávajúci neprestávajúci dážď :)
Ďalší bod záujmu bol jasný. Keďže pôvodne plánovaná túra sa nekonala, rozhodli sme sa navštíviť štát Andorra a jeho hlavné mesto Andorra. V rade áut pred hranicou som sa cítila, ako kedysi, keď sme s rodičmi chodievali na nákupy do Poľského Tešína :D
Škoda toho dažďa a oparu nad mestom, lebo mesto (resp. štát) zasadené priamo v skalnatých horách je zaujímavý úkaz. Čo povedať k Andorre... Klasika, raj pre nákupcov tovaru, ktorý je zaťažený vysokými daňami. Tvrdý alkohol, cigarety, benzín a aj niektorá elektronika v príjemne nižších cenách. Len pre ilustráciu (alebo skôr pre srandu), všimnite si cenu tohto alkoholu :) Samozrejme, otázny je nasledujúci gurmánsky zážitok z neho :)
Ak však nechcete v Andorre nakupovať, v podstate sa budete asi dosť nudiť, lebo okrem množstva obchodov a niekoľkých hotelov sa tu nenachádza nič ohromujúce, čo by dokázalo zaujať priemerného návštevníka. Možno by sa na mňa teraz Andorčania hnevali, ale k priemernému dojmu zrejme prispelo aj škaredé počasie.
Ale aby som im nekrivdila, dominantou mesta je tento moderný kostol, priamo za mnou. Hneď za ním, na úrovni vrchola veže sa nachádzajú ľudské obydlia zasadené do niekoľko stoviek metrov vysokej skaly.
Cestami-necestami sme sa okolo 21ej hodiny vrátili domov (rozumej do Barcelony).
Včerajší a dnešný deň sa opäť niesli v znamení bežných aktivít a príhod, ale ak by vás to predsa zaujímalo, zrekapitulujeme si, čo zaujímavé sa udialo:
- myslíme si, že najväčšími workoholikmi v Barcelone sú naši milovaní smetiari, ktorí vo svojich hlučných autách brázdia ulice mesta dňom i nocou, pričom nedbajú o zdravý spánok jednotlivca
- aha, skoro by som zabudla na nevýhodu biopotravín. Nuž, v našom prípade asi nešlo o vrecko bio-zemiakov, ale napriek tomu sa do neho zrejme už pred jeho kúpou nasťahovali nejaké malé žlté červíky. Veď sa mi aj zdalo, že niečo v našej skrinke s potravinami podozrivo zapácha, ale toto bolo naozaj, ale naozaj veľmi negustiózne. Keby boli zemiaky poriadne biologicky upravené a posypané adekvátnou chémiou, verím, že takýto ekosystém by v našej kuchyni nevznikol :)
- moja choroba začala ustupovať, ale stále to nie je ono
- v dnešný deň som sa definitívne po takmer desiatich rokoch rozhodla opustiť môjho ružového operátora. Nechce sa mi popisovať detaily, ale udial sa tretí veľký prúser voči mne ako zákazníkovi, tak som si povedala, že stačí a ej veruže sa z toho aj adekvátne teším :)
- pochopila som kľúčové procesy v softvéri, ktorému sa tu venujem a z toho sa teším snáď ešte viac ako z prichádzajúceho rozchodu s T-mobilom :)
- dnes sme si vyrazili na Paellu a okrem toho sme napriek celonárodnému sviatku urobili kus poctivej študentskej práce :)
- dnešný celonárodný sviatok, ako som za dozvedla zo vševedúcej Wikipedie je kompromisným dátumom, v ktorom sa zlieva "deň hispánskosti" a vstup Kolumba na americký kontinent. Nuž, tešme sa s nimi :)
Ďakujem tým, ktorí ste sa dočítali až sem a prajem vám pekný zvyšok dňa :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára