A sme opäť tu!
Zážitky z minulého týždňa som sa rozhodla rozdeliť do dvoch blogpostov, preto sa prosím nečudujte, že dnes prichádzajú až dva za sebou :)
Po vyčerpávajúcej návšteve som si plánovala dopriať oddychovo-pracovný víkend, čo sa aj z časti podarilo. Prvou náročnou úlohou sobotného rána bolo presvedčiť Janka, že naozaj sa už neoplatí ísť kúpať sa, lebo more je už studené a nedá sa už ani opaľovať. Okrem toho sme potrebovali vyriešiť jeden závažný problém.
Keďže "sme" zabudli vypnúť svetlo v aute, za tri dni nám kompletne vyšťavilo autobatériu. Čo robiť v tejto situácii? To že bola sobota ráno bol prvý závažný faktor hrajúci v náš neprospech. Na nedeľný výlet sme potrebovali auto a autoservisáci nás odmeitli obslúžiť, hoci mali otvorené. Podľa ich slov to bude možné najskôr až v pondelok. Takže sme sa vybrali na najbližšiu benzínku kúpiť štartovacie káble a stopnúť si nejakú dobrú dušu na pomoc.
Po neúspešnom oslovení taxikára, ktorý má na autobatériu napojený taxameter a preto nám nemohol pomôcť a jedného černocha, ktorý mal tiež nejaký technický zádrheľ, sme stopujúc s káblami v ruke nestrácali nádej :) A vtom sa pri nás pristavil okolobežiaci pán, podľa oblečenia ktoré mal na sebe, mal práve namierené behať na pláž :) Predstavil sa, povedal, že je z Maďarska a že práve ide behať, ale že sa teda otočí, vráti sa po svoje auto a pomôže nám. V nemom úžase a radosti sme teda čakali kým sa vráti aj s autom... Ešte stále máte niekto niečo proti maďarom? :D O schvíľu prifrčal, batériu sme dobili, pozval nás na paragliding, keďže robí inštruktora a záver tejto absurdnej situácie dotvoril darovaním jednej broskyne :D
Aby sa batéria dobila na dostatočnú úroveň, vybrali sme sa do múzea športu autom. Pri (a na) olympijskom štadióne, kde sa múzeum nachádza sa práve konalo veľké mecheche pre rodiny s deťmi. Ťažkosti s parkovaním snáď už ani netreba spomínať... Keďže múzeum, sme najskôr nevedeli nájsť, omylom sme zavadili aj o samotný olympijský štadión. Jeho návšteve predchádzalo vyhlásenie "Toto nevyzerá ako športovisko, tam by mohlo byť to múzeum" :)
Od múzea sme síce očakávali viac (podľahli sme výzoru webstránky, letáka a dobrým fotografiám), no napriek tomu sa nám páčilo. Je to vlastne taký mix múzea športu a olympijskému múzea. Nechýbalo tam množstvo fotografií, historické športové náčinie a rôzne iné zaujímavé exponáty. Napríklad tento stolový futbal so štyrmi "futbalistami" pre neznáme množstvo hráčov..
Snáď netreba ani špeciálne pripomínať katalánsku hrdosť, ktorá sa opäť prejavila, tento krát v podobe samostatnej sekcie (miestnosti!) zameranej na históriu katalánskeho športu :) Pre vašu informáciu, tento sympaťák je katalánskym kráľom osemtisícoviek :D
V múzeu športu nesmie chýbať ani pocta rozhodcom :)
A tento obraz symbolizuje spoluúčasť piatich kontinentov na Olympijských hrách :)
Nevynechali sme ani interaktívnu časť, v ktorej síce nástroje a prístroje nefungovali tak ako by mali, veď ale sme v Španielsku, tak sa snáď nebudeme čudovať... A nečudujme sa ani tomu, že Emila Zátopka premenovali (v troch jazykoch) na Zapoteck. :)
Oddych a opaľovanie na televíznej veži (tiež som ju už spomínala)...
Hlavný bod nedeľného programu vytýčil náš kamarát Dávid. Neďaleko malebného mestečka Tivissa v blízkosti Tarragony sa konali rally preteky WRC.. To je niečo presne pre mňa! :D Na štvrtý krát sa mi podarilo zachytiť Janka spolu s jedným zo súťažiacich.. A ak chcete vidieť aj nejaké pohyblivé obrázky, sem sa: http://www.youtube.com/watch?v=UvlDqKmkeDU
Súťažilo sa v prostredí nekonečných olivových hájov, ktoré slúžili ako parkovisko, chodník, miesto na stanovanie aj ako toalety..
Stánkov s občerstvením pre divákov tu veľa nebolo, tak prečo si so sebou nepriniesť rovno celú šesťkilovú sušenú iberskú šunku aj so stojanom, nemám pravdu? :D Ale to nie je naša...
Aby ste mi verili, že Tivissa je skutočne malebná...
Z Tivissy sme sa pobrali za krásami mesta Tarragona. Rimania v meste po sebe toho zanechali skutočne veľa.. Napríklad túto arénu/koloseum..
Kamenné múry, chodby, zvyšky stĺpov...
Aj panoráma Tarragony má čo ponúknuť návštevníkovi :)
V tomto meste sme sa stretli aj s novým typom vlajky.. Farby su síce katalánske, ale čo do kelu má znamenať ten vzor? :)
Na nasledujúcej fotke uvidíte, ako nenáročným spôsobom okrášliť nudnú fasádu domu. Nakreslíme naň balkóny, šťastných ľudí s veľkými hlavami, samozrejme katalánsku vlajku a nechajme vykuknúť z dverí maštale bieleho koníka. Spokojnosť turistov je zaručená :)
Na kúpanie sme sa síce neodvážili, ale na pláži je vždy fajn :)
Cestou domov sme sa vybrali po neplatených cestách, lebo mýtne poplatky s tejto krajine prekračujú únosnú hranicu a vieme si predstaviť minúť 20 eur aj iným spôsobom..
Toľko teda náš týždeň a víkend a šup-šup pracovať! :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára