Týždeň sa s týždňom stretol (navyše aj mesiac s mesiacom) a my opäť prinášame príhody a skúsenosti z nášho Erasmáckeho pobytu, ktorý sa v mojom prípade prehupol do druhej polovice.
Pracovný týždeň, rozumej dni od pondelku do piatku sa niesol naozaj v znamení poctivej práce a štúdia, nič čo by bolo zaujímavé pre tento blog.. Ale samozrejme, počas víkendu sme všetko dobehli a vyžili sme sa kultúrne aj spoločensky :) Okrem iného som konečne prvý krát splnila svoju osobnú normu: ísť behať aspoň tri krát za týždeň, za čo som na seba patrične hrdá. Čo sa týka aktuálnych poveternostných podmienok, počasie nám praje, voda má okolo 20°C, ale kúpať sa už nechodíme :)
Moje vedecké napredovanie zaznamenalo tri významné míľniky: ukončenie prvého výskumu, započatie ďalšieho a prejdenie na vyššiu verziu softvéru, s ktorým pracujem. Za to patrí obrovská vďaka môjmu kolegovi z nášho tímu. Vyzbrojená šikovnejším analytickým nástrojom vás niektorých budem kontaktovať s dotazníkom. Ak sú nejakí dobrovoľníci, môžete sa hlásiť už teraz :)
Na piatkovú večeru sme sa všetci veľmi tešili, keďže svoje kulinárske umenie v ten večer prezentoval náš spolubývajúci Andrej v podobe bryndzových halušiek. Ja som sa tešila o to viac, že po dlhej dobe konečne pripravoval jedlo bez cibule :) Janko sa ujal úlohy pomocného kuchára a musím povedať, že halušky sa naozaj podarili a chutili aj našim hosťom z Belgicka.
Po dobrej večeri sme sa odobrali do ulíc nočnej Barcelony, aby sa nepovedalo, že sa stále len učíme (ha-ha) :)
Sobotu sme venovali malému výletu na Tibidabo. Tento zaujímavý kopec nad Barcelonou som už spomínala v predchádzajúcich príspevkoch, ale pre istotu zopakujem.. Na tomto mieste sa nachádzajú dva významné objekty: kostol a zábavný park (pre všetky vekové skupiny) a to je vlastne všetko. Okrem toho je odtiaľto najkrajší výhľad na Barcelonu a jej okolie.
Že sme opäť stretli ďalších turistov z Česka? Snáď z toho nie ste prekvapení :) Títo trávili v Barcelone predĺžený víkend.
Škoda, že sa nám trochu "popsulo" počasie, preto sme sa zahriali jedným čajom (neviem ako prišli na názov "infusion") a pokračovali sme v putovaní pozemnou lanovkou z oblakov do reality, uloviť niečo na večeru.
Po ceste do obchodu sme sa nevedeli vynadívať na tento obrovský automat na sladkosti/snacky/pitivo a hodný čas sme strávili skúmaním, ako funguje posúvanie vybratej pochutiny smerom k spotrebiteľovi :)
Za zdroj obživy sme pre tento deň zvolili nákupné centrum blízko k nášmu bytu a ešte bližšie k známej uhorkovej budove, Jej ďalšie pomenovania radšej ani nebudem spomínať :)
Nákupné šialenstvo v Carrefoure v sobotu večer je zrejme skôr tradíciou ako výnimkou, preto sme sa odtiaľ ponáhľali k chutnej večeri (tradičný grécky šalát) a dobrému filmu (Seven pounds, možno sa vám bude páčiť).
V nedeľu sme si opäť dopriali kráľovskú porciu Gaudího. Našou prvou zastávkou bola Colonia Güell. Je to miesto nachádzajúce sa kúsoček za prvým pásmom MHD, "čo by znožmo doskočil". Colonia Güell bola na prelome 19. a 20. storočia miestom, kde Eusebi Güell postavil textilnú fabriku a kompletnú infraštruktúru pre jej zamestnancov. Znamená to, že okrem fabriky sa tu nachádzali aj obytné domy, škola, nejaké úrady, kostol, divadlo, obchody.. No a práve kostol pre túto "kolóniu" navrhoval Gaudí. Do kostola sme vošli práve počas bohoslužby, preto sme si museli chvíľu počakť, kým sa brány kostola otvoria aj pre nás, turistov. Vnímavý čitateľ zaiste postrehol, že v Barcelone je naozaj veľa budov nedokončených a samozrejme, ani tento kostol nie je výnimkou :)
Na prvej fotke môžete vidieť aktuálny stav.
A na ďalšej vidíte ako by mal kostol vyzerať, keď bude hotový. Zdá sa, že to ale tak skoro nebude, lebo okolo budovy sme nespozorovali žiadny významný stavebný ruch.
Pokochali sme sa interiérom aj exteriérom kostola a uznanlivo prikyvovali jedinečnosti Gaudího :)
Aj ostatné budovy boli zaujímavé a hodné zvečnenia na fotografiách...
Napríklad toto je škola a učiteľov dom. Nie sme si istí, ktorá z budov je ktorá, každopádne ich premostenie je zajímavý nápad :)
Druhá porcia Gaudího umenia bola servírovaná v dome La Pedrera. 50-minútový rad, ktorý reálne trval asi polhodinku nám ubehol pomerne rýchlo a my sme si konečne mohli vychutnať našu prvú dokončenú Gaudího stavbu!! To je ona z pohľadu z ulice:
A tu už študujeme informácie o nej v múzejnej časti v podkroví.
Že bol Gaudí génius? Niektorí tak hovoria, ale ja som o tom včera vážne zapochybovala pri pohľade z terasy do SVETLÍKA. Áno, aj Gaudí projektoval svetlíky! Pri tejto príležitosti sme si teda zaspomínali na našu temnicu v predchádzajúcom byte a psychické výkyvy, ktoré spôsobovala.
Strecha, resp. terasa na streche je sama o sebe zaujímavým dielom. Niektoré s tých "stĺpov", ktoré uvidíte sú komíny, iné sú prístreším pre schodisko :)
Je odtiaľ pekný výhľad na Sagradu Familiu (s strede pod typickým oblúkom) a aj na spomínanú uhorkovú budovu :)
Ešte pár záberov zo strechy a potom hor sa na návšetvu do jedného z bytov.
Napríklad táto stolička pre dvoch má vraj tutti-frutti ergonomický tvar, vidíte ako sa pri sedení na nej usmievame :)
Tento predmet ležiaci na stolíku v jednej z izieb som identifikovala ako kulmu, ale pokojne ma opravte, ak máte iný názor :)
Nuž a nemôže chýbať ani pohľad do svetlíka z prízemia, ktorý svedčí o jeho nepraktickosti... Kto nezažil, nepochopí :D
Bolo vám málo Gaudího? Tak ešte jedna fotografia, ďalšieho jeho diela, Casa Batlló. Stavím sa, že aj tam sa bude nachádzať svetlík :)
Nechajme ale svetlíky svetlíkmi a venujme ešte pár riadkov ďalším informáciám z nášho súkromia.. Dnes sme chceli navštíviť kláštor v (žeby) pohorí Montserrat, tiež kúsok za mestom. Nechali sme sa však obalamutiť zlou predpoveďou počasia, ktorá predpovedala silný dážď, no nakoniec nebolo nič z výletu ani z dažďa. Okrem toho sme si neboli istí, čo pre kláštor znamená "dušičkové obdbie", teda či bude otvorený. Snáď teda nabudúce.
Dnešný plán je teda už len po zotmení zapáliť sviečku pre našich drahých zosnulých na neďalekom cintoríne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára