Odkiaľ je najškaredší výhľad na Barcelonu? Aký je naozaj Montserrat? A ako to je v skutočnosti s Québecom?

Drahí moji čitatelia,

a sme tu zas! :) Dnes si užijete veľa obrázkov, v ktorých vám prinesieme aspoň trochu Slnka do tých vašich zasnežených krajov (myslím Slovensko, Česko, možno aj Obrovskú Britániu či Norge a podobne :)). Včera som zaznamenala rekordný počet FB statusov na tému sneh (od "sniežik sa nám chumelí" po "tých *** cestárov zase prekvapil príchod snehu ", tak si ho teda pekne užite a pozdravujte správcov cestných komunikácii :)

Ale zase si nemyslite.. My tu máme tiež poriadnu zimu, len toho snehu akosi ešte niet.. My sa musíme uspokojiť s dažďom a silným vetrom :)

Čo sa udialo za posledné dni? Za spomenutie na blogu by stála sobotná prechádzka a včerajší výlet do kláštora (áno, konečne sa to podarilo!!).

Keďže v sobotu sme sa venovali tradičným veciam, ako škola a domácnosť, tradične sme sa podvečer vybrali na prechádzku. Po troch mesiacoch v meste sa nám už výrazne zužuje výber možností, lebo okolie nášho bytu už dôkladne poznáme, ale napriek tomu sme objavili miesto, ktoré sme ešte nenavštívili. Zdá sa, že v každom správnom meste sa musí nachádzať miesto, kde si človek povie: "Toto má akože čo byť?".

No tak na tomto mieste sa nachádza niečo ako športovisko, niečo ako bazén, ale so zákazom kúpania, solárne panely, niečo ako amfiteátre (tri), či detské ihrisko.. Celkovo toto čudo zaberá obrovský priestor, pritom sme tam stretli pár živých duší. Jedna z tínedžerských duší sa vyžívala v hádzaní svojho bicykla o zem, čím dotvorila výnimočnú atmosféru celého tohto miesta. 

Tu sa tešíme z kolotoča (ten typ, ako legendárny detský kolotoč v Štúrove, s podobným účinkom :)).

Spomínaný solárny panel.. Priznávam, asi ani u nás toho Slnka nie je na rozdávanie :)

Niečo na lezenie.. Ale vytvára to aspoň zaujímavú fotografickú kulisu :)

Zhodli sme sa na tom, že je navyše odtiaľto aj najškaredší výhľad na Barcelonu. Čo poviete??

Na tej druhej fotke vidíte stan Slnečného cirkusu, ktorý u nás momentálne vystupuje. Nádherná panoráma, no nie? :)

Takéto čudné miesta zvyčajne prajú kriminálnym živlom každého druhu a v tomto prípade aj sprayerom. A keďže opakovanie je matkou múdrosti, pripomeňme si že..

Tento krát vás však čítanie môjho blogu obohacuje o poznatok, že nie len, Katalánsko nie je Španielsko, ale ani Québec nie je Kanada.. Takže všetci hor sa do papiernictiev, kúpiť červené fixky a prepísať hranice vo všetkých mapách, ktoré doma nájdete! Mimochodom F. L. Q. je skratka kanadskej organizácie bojujúcej za samostatnosť Québecu. Príjemné a civilizované toto mesto, veru tak..

Po geografickom okienku by som ešte pár riadkov a obrázkov venovala botanike. Na tom zvláštnom mieste, čuduj sa svete,  existuje aj niečo pekné, konkrétne táto popínavá rastlinka, spríjemňujúca výhľad na (mimoriadne) zapáchajúcu továreň.

Hojnú dobu sme venovali hlavne skúmaniu toho, ako sa prichytáva na betónovú stenu. Ako máte možnosť vidieť, používa tie pokrútené výhonky, ktoré nájdu otvor v stene a už sa ho nepustia :) Šikovná je tá príroda...

V nedeľu nastal dlho očakávaný deň návštevy kláštora Montserrat, v rovnakom zoskupení, ako pri prvom, minulotýždňovom pokuse - my dvaja a Andrej (to je ten spolubývajúci, čo má taký vrúcny vzťah k cibuli :)).

Treba uznať, že mnísi si na postavenie kláštora vybrali veľmi pekné miesto. Už predtým vraj tieto hory boli útočiskom pustovných mníchov (Ignác z Loyoly vám možno niečo bude hovoriť :)). Nepodarilo sa nám zistiť, ako to je s nimi teraz, ale je jasné, že oblasť prekvitá cestovným ruchom a pôsobí veľmi komerčne. 

K dobrému dojmu neprispieva ani tento architektonický prešľap (za nami).

Na ďalšej fotografii to už vyzerá lepšie :)

Nachádzame sa v cca 700 metroch nad morom..

Geologické okienko: pohorie tvoria morské usadeniny. Keby mal človek záujem, snáď by našiel aj nejakú tu skamenenlinu.. :)

Toto sympatické umelecké dielo priam nabáda k tomu, aby ste využili jeho "schodovitú" štruktúru a vyliezli naň. Spodná kocka znázorňuje zem, postupne ostatné symbolizujú človeka a inú zverinu a tak ďalej.. Najvyššia kocka, ako inak, symbolizuje Boha. 

A asi (aj) preto, aby si niektorí nemysleli, že sú vyššie ako on, preventívne tu bola osadená tabuľa žiadajúca návštevníkov o to, aby naň neliezli. Mimochodom, na tabuli si pekne môžete porovnať podobnosť katalánčiny (samozrejme, ako prvá) a španielčiny (pochopiteľne, na druhom mieste).

Nájdu sa tu aj pekné zákutia lahodiace objektívu...

Dôležité... Ako pri každom správnom kláštore, aj tu sa nachádza kostol. Tento na Montserrate je veľmi pekný (pre niekoho asi prezdobený), ale mne sa také páčia :) Najvýznamnejším artefaktom je socha Čiernej Madony (La Moreneta). Dopátrali sme sa k tej informácii, vraj jej čierna tvar bola pôvodne biela, ale práve biela farba, ktorou je tvár bola nafarbená obsahovala olovo, čo zapríčinilo jej stmavnutie. A od tej doby, ak to bolo potrebné (pri reštaurovaní zrejme) ju začali natierať na čierno.. 

Montserrat je považovaný za dôležité pútnicke miesto a dokazuje to aj veľa malých sviečok...

... a málo veľkých sviečok :)

Nádvorie tiež pôsobí príjemne...

Keďže nie sme žiadni Ťapákovci (ešte dnes o nich budete čítať), pobrali sme sa po stopách pustovníkov, vyššie do hôr.

Napriek nepriazni počasia, vychádzka (pre niekoho túra) stála za to :)

A prečo nepristaviť do kopca zárubňu, všakže? :)

A poďme ešte vyššie...

Pekné miesto, veľa krát sme si to včera povedali :)

Keďže sa už začalo stmievať a aj vietor zosilnel, zvolili sme cestu nadol pozemnou lanovkou, naozaj, ale naozaj veľmi strmou.. 

Zahriali sme sa chutnou horúcou čokoládou (vo fast-food reštaurácii, servírovaná v porcelánovom "nádobíčku" s tanierikom - život je plný prekvapení :)) a hurá domov.

Unavení po celom dni sme sa nechali obalamutiť jednoduchosťou prípravy polotovarovej pizze (veľká chyba). No čo už, aspoň dobrú čokoládu sme si dali ako dezert :)

Namiesto večerného flákania sa na internete sme ci vybrali kultúrnejší program v podobe sfilmovaných Ťapákovcov :). Pre tých čo už od maturity zabudli, to bola tá lenivá rodina, v ktorej dominujú postavy Anča-zmija, Iľa -kráľovná a jej muž Paľo. Aj slovenská literatúra má čo ponúknuť :) 

Verím, že ste sa všetci dočítali až na koniec, dnes toho bolo trochu viac, ale snáď ste sa nenudili :)

Doskakavenia priatelia! :)

O vianočných nákupoch ale aj o tom, ako vyrobiť zvuk postihnutého káčera

Ahojte priatelia!

Pozvoľna sa začínajú v obchodoch objavovať vianočné dekorácie, čokoládoví Mikulášovia (ale videla som aj veľkonočné vajíčka) a bonboniérky, čo je neklamným znakom toho, že pomaly vstupujeme do posledného mesiaca stáže a aj písania blogu. 

No a keďže sa nám blížia tie radostné sviatky, už aj zelený panáčik na semafore sa vybral na vianočné nákupy (asi pre jeho červeného brata :)))

Podobne, aj my sme včerajšie voľné doobedie venovali nákupom vianočných prezentov pre našich drahých. Za miesto predvianočných nákupov sme si vybrali slávnu La Ramblu, jedno z mojich najneobľúbenejších miest v Barcelone. Asi so mnou veľa z vás nebude súhlasiť, ale vždy na mňa zle pôsobí tá masa turistov, cez ktorú sa treba predierať, živé sochy, ktoré už poznám naspamäť (obzvlášť nemám rada to hnedé mongolské chlpaté čudo snažiace sa získať pozornosť rôznymi nevydarenými grimasami) a k tomu všetkému... to sa nedá ani opísať... predajcovia takej čudnej malej veci, ktorá sa dá do úst a človek potom vydáva zvuky ako postihnutý káčer.. No a títo predajcovia tam (asi) celý deň postávajú, vydávajú tento uši-rvúci zvuk v domnení, že si to snáď od nich niekto kúpi. A k Ramble neodmysliteľne patrí aj strach z toho, že prídete o kabelku a niekedy snáď aj o zdravý rozum..

Nuž tak toto čarovné miesto bolo miestom nášho nakupovania. Pobehali sme asi milión bližšie nešpecifikovaných obchodov (predsa prekvapenie, nie?:)) a v rámci oddychu od dotieravých predavačov sme sa prešli aj po tržnici. Je to klasický trh s potravinami, ale špeciality, ktoré tam možno vidieť (a nebodaj si kúpiť) z neho robia aj turistickú atrakciu. Mimochodom, nič pre vegetariánov alebo milovníkov zvierat.. Rôzne malé mŕtve zvieratká, stiahnuté z kože, alebo nestiahnuté z kože, rôzne orgány rôznych zvierat a iné pochutiny v takejto koncentrácii na meter štvorcový, dokážu pohnúť aj s tým najsilnejším žalúdkom. Nasledujúca fotografia je len slabý odvar toho, čo museli naše zmyslové orgány spracovať. 

To že sme v Barcelone pripomínajú mozaikové motívy na každom kroku... 

V meste sme si dali aj obed (nazvime týmto lichotivým názvom to vyprážané peklo z dielne KFC) a Janko sa potom odobral do školy, zatiaľ čo ja som ostala v meste dokúpiť zvyšné darčeky. 

Zavítala som aj do najväčšieho obchodného centra, ktoré polovicu jedného poschodia venovalo Vianociam. Ako vidíte, toto je len jeho zeleno-červená časť. Ďalšie desiatky metrov štvorcových sú venované strieborno-fialovej kombinácii a iným, ktoré budú v tejto sezóne "in" a "trendy". Najskôr sa mi zdalo, že som sa ocitla vo fabrike vyrábajúcej Vianoce, ale po prebratí sa z prvotného šoku som usúdila, že to majú vlastne dobre vymyslené. Na ostatných siedmych poschodiach aspoň na vás z každej police nepadá snehuliak, nezamotávate sa do vianočných girlánd, neoslepnete z jasu trblietavých ozdôb a nezrazíte sa na každom rohu s vyzdobenou jedličkou.. 

Plná dojmov a s plnými rukami tašiek som sa pobrala domov. To som ešte netušila, že to nie je koniec. Máme tu totiž menší problém so zámkom na dverách nášho bytu, následkom čoho som ostala vymknutá.. Preto som nákup nechala u dolných susedov (hlavne bolo treba zachrániť kilo hovädziny na steaky) a keďže v najbližšej dobre mi nemal kto otvoriť, "spríjemnila" som si čas ďalším nakupovaním. 

Napriek tomu, že som prišla unavená a následkom včerajšieho dňa je moja neliečiteľná nenávisť k nakupovaniu, stálo to zato, lebo sa nám podarilo nakúpiť takmer všetky darčeky :) Tu ich vidíte, všetky spolu :P

Janko sa v Pyrenejách zamiloval do hovädzích steakov, takže nemusíte hádať, čo sme mali na večeru.. :) Počas nej nám "kultúrny" program pripravila polícia, priamo pre našim domom. Bohužiaľ sme nezachytili začiatok akcie, ale tri policajné autá, štyri balíčky bieleho prášku a osobná prehliadka ich vlastníkov hovorili za všetko. Protidrogová akcia však prebehla pokojne, bez zbytočnej prestrelky či vybuchujúcich áut.. 

Akoby nám potom všetkom ešte nestačilo, nechali sme sa ukecať na večerný koncert nášho kamaráta (z toho bytu kde som nechala nákup a hovädzinu :)). Španielske a mexické (a ktovie ešte aké) balady v malom baríku zanechali celkom príjemný dojem. Barík (sú tam asi dva stoly) je mimochodom maximálne preplnený rôznymi nálepkami, nápismi, rôznymi tabuľkami s rôznymi vtipnými nápismi, článkami z novín, zo stropu visí origami, no zážitok sám o sebe...

Z vtipných nápisov by som ešte upozornila na tento: "erasmus go home". To, že väčšinu návštevníkov včera tvorili erasmáci sa asi odzrkadlilo na výraze tváre obsluhujúceho barmana. No čo už.. :D

Po návrate už len sprcha, zuby a spať.. Dnes sme sa venovali škole, praniu, vareniu, domácnosti, blogu... Janko išiel práve na korčule a ja si idem zabehať.. Treba zhodiť pár prebytočných kíl pred návratom domov, aby som ich zase mohla nabrať pri štedrovečernom stole :) 

Na záver by som ešte úplne mimo od témy upozornila na filmársky skvost Amadeus, ktorý sme pozerali pred pár dňami. Osem Oscarov, to vychádza cca 2 a pol Oscara na hodinu filmu, ale skutočne tých 180 minút o Mozartovi stálo za pozretie. Hoci sa tam vyskytlo niekoľko zásadných odchýlok od jeho skutočného života, jednoznačne odporúčame :) To len tak na okraj...

Mimochodom, ak Katarína na blate znamená Vianoce na ľade, čo znamená Katarína na slnku a piesku?? Dúfam, že nás čaká doma poriadna snehová prikrývka :)

Hasta pronto amigos!

Klobásové blues

Ahojte!

Náš študijný pobyt sa už pomaly kráti, až sa nestačím čudovať. Ani na kúpanie už nie je počasie, takže už nám nemusíte závidieť:) 

Za posledné dni sa udialo kadečo, vráťme sa ešte na začiatok týždňa. Ako som spomínala, v pondelok sa Jankov bedmintonový turnaj nekonal a zápas si odohral až v utorok, či v stredu. K výslednému skóre sa radšej nebudem vyjadrovať, ale tvrdil, že sa aspoň veľa naučil :) 

Ja sa musím priznať, že tento týždeň, vlastne len od utorka do štvrtku som sa trochu flákala, lebo som vyčkávala na posledné dotazníky k môjmu výskumu. Preto som sa venovala len nejakým okrajovým záležitostiam a k analýze som sa ešte nedostala. Ale tá je na pláne dnes, tak som zvedavá, čo prinesie:)

Ešte by som sa vrátila k vtipnému zážitku, z neviem presne ktorého dňa. V byte máme klasický bytový telefón, ktorým sa ohlási návšteva pri dverách. No tak minule zazvonil a po niekoľkominútovom rozhovore sa mi podarilo vyzistiť, že náš návštevník má záujem rozprávať sa o Biblii a Božom slove :) Nuž na túto tému so naozaj nebola pripravená ani slovnou zásobou a už vôbec nie náladou, tak som mu jasne a stručne vysvetlila, že nemáme záujem. Nedal sa odradiť mojim nezáujmom o spirituálnu tému a prosil ma, aby som ho aspoň pustila do budovy, že by sa porozprával aspoň s našimi susedmi.. No už len toto nám chýbalo :)

V stredu bol na Slovensku výnimočný deň, čo? U nás sa samozrejme nevyskytla ani zmienka na túto tému a bol to obyčajný pracovný deň, ktorý sme ani výnimočne neoslávili. Z môjho pohľadu aspoň ďalšou aktivitou v hľadaní práce a Janko štúdiom a písaním diplomovky :) Mimochodom, ak by ste niekto vedeli o nejakej úžasnej pracovnej pozícii, vhodnej pre mňa, ozvite sa mi, budem rada :)

Nedá mi nespomenúť rozuzlenie môjho konfliktu s magentovým operátorom. Nuž nakoniec v ďalšom maile sme si všetko vysvetlili, dohodli sme sa na ďalšom postupe a všetko nasvedčuje tomu, že mi nakoniec vyhoveli. Lenže tak to vyzeralo už v auguste, keď som túto situáciu začala riešiť prvý krát, takže stále existuje predpoklad, že celá dohoda môže dopadnúť úplne inak.. Tak teda uvidíme :)

V piatok som mala v škole ďalšie stretnutie s mojim tímom. Vždy pred týmito stretnutiami ma pochytí panika, že zasa budú všetci rozprávať (ako inak) po španielsky a ja nebudem rozumieť. Preto vždy večer pred stretnutím vyťahujem moju knihu s cvičeniami a slovník s gramatikou a poctivo študujem. Veru, tentokrát sa to oplatilo a rozumela som naozaj veľa:) Najhoršie ale je, keď kolegovci začnú diskutovať o nejakom detaile, napríklad o tom, ako pomenovať nejaký jav, ktorý skúmajú. Ja som rada, že aspoň ako tak rozumiem, o čo ide a oni tam ešte začnú rozoberať, aké synonymum by bolo vhodnejšie a prečo.. Tam už väčšinou môj odborný potenciál končí a medzery v porozumení potom dobieham počas coffee-breakov v diskusii s tými, ktorí hovoria aj po anglicky. 

Takéto dni ma väčšinou unavia dosť na to, aby sa mi, hoci je piatok večer, nechcelo ísť nikam von :) Okrem toho, načo chodiť von, keď si doma môžeme zgustnúť na chutnom steaku a ďalších dobrodružstvách farmárov hľadajúcich ženy (a brigádničky :)). 

Keďže minulý víkend sme kvasili doma, tento víkend sme sa rozhodli konečne zavítať do neďalekého kláštora (už som ho spomínala toľkokrát, že všetci zaiste viete, o čo ide). Nuž, akurát v tom momente, keď sme vyšli von sa spustil jemný dáždik, ktorý počas toho, ako sme blížili k miestu určenia, naberal na intenzite a zmenil sa na pretrvávajúci lejak. Takéto počasie naozaj nebolo vhodné na tento typ výletu, keďže spomínaný kláštor sa nachádza v horách, preto sme sa rozhodli navštíviť mesto Vic.

Vic je známy predovšetkým produkciou známych klobás a podľa informácii Andrejovho turistického sprievodcu, v sobotu sa tam koná trh, kde tieto klobásy možno kúpiť. Kým sme tam však došli, zrejme aj kvôli počasiu už trhovníci balili svoje stánky, preto sme ešte narýchlo popozerali čo sa dalo.

Tak napríklad okrem zeleniny, oblečenia a rôznych potravín si môžete kúpiť aj živé kurča :)

My sme však dali prednosť niečomu, čo pred spotrebovaním netreba zabiť, ošklbať, vypitvať a tepelne pripraviť, takže sme ostali pri muffinoch od tohto sympatického pekára :)

Vyzerajú dobre, nie? :)

Za dobrú cenu sme ešte kúpili cesnak a to bolo z nášho trhového nakupovania všetko. Po dlhom hľadaní sme konečne objavili aj slávne klobásy, nie však na trhu, ale v nespočetných mäsiarstvách, ktoré sa nachádzajú na každom rohu v uličkách historického centra :)  

Inak sa tam nachádza naozaj veľa, veľa, veľa obchodov s iným tovarom. V konkurencii obchodov však u mňa zabodovala táto optika, ponúkajúca značkové okuliare naaranžované v bagetách. Vskutku výstredný výklad :)

Z historických pamiatok má najväčší význam asi táto katedrála. Dnu sme sa neboli pozrieť, takže si musíme (musíte) vystačiť s týmto jediným obrázkom :)

Vic nás teda nejako zásadne neohúril, ale snáď aspoň tá klobása, ktorú sme si kúpili bude chutná :)

Srdečne pozdravujeme rodnú zem!

Hasta luego! :)

Opäť o meste a peste a mojich magentových starostiach

Ahojte!

Rada vás opäť vidím ( v štatistikách) pri čítaní môjho blogu :)

Čo sa udialo za posledné dni? Kadečo.. Až by ste neverili, ja sama som sa ešte neprestala čudovať.. 

Aj nedeľný program sme podriadili Jankovmu diplomovému ošiaľu, preto sme celý deň ostali trčať doma, rozumej študovať.. Z kulinárskych úspechov vyberáme: kuracie prsia s pestovou omáčkou. Áno, aj v predchádzajúcom príspevku sme spomínali staré známe pesto, ale tak pochopte, potrebovali sme ho spotrebovať, aby sa nám opäť nepokazilo.. Všetko fajn, len keby som namiesto 0,5dl bieleho vína neprečítala, 0,5l vína... Keďže sa mi to nepozdávalo, priliala som len nejaké dva deci, takže konečný efekt nebol katastrofický.. :D

Ešte pred zotmením sme vybehli prevetrať si hlavu do ulíc mesta, tento krát v smere sa Víťazným oblúkom. Cestou k nemu sme prechádzali aj okolo budovy v blízkom susedstve, väznice... Koho to bol prosím  nápad umiestniť väznicu v strede obytnej štvrti? Však vo filmoch bývajú na odľahlých miestach, v lepšom prípade na ostrovoch... :) V nedeľu podvečer sú zrejme návštevné hodiny, keďže sa v okolí pohybovali skupinky ľudí a niektorí so svojimi uväznenými blízkymi komunikovali prekrikovaním z ulice do okna.. Taký je život, ostáva nám len myknúť plecom a pohnúť sa ďalej k oblúku.. :)

A toto je on.. V Jankovej vizonárskej predpovedi tadeto budú prechádzať nadšení Katalánci, keď sa im podarí odtrhnúť sa od Španielska.. :D

Tešili sme sa z toho, že si obzrieme aj sochu Casanovu, kúsom od oblúku, ale ostali sme sklamaní, keď sme zistili, že (zrejme) ide o nejakého iného Casanovu, nejakého právnika či čo..  :)

Zatúlali sme sa aj na ulicu s celkom zaujímavým názvom: Carrer d´en Tantarantana.. Myslím, že v kategórii vtipných barcelonských geografických názvov sa môže hrdo zaradiť ku Carrer de Llull a Urquinaona.

Z ostatných zaujímavostí včerajšieho večera ešte vyberám obchod predávajúci „happy pills“ (asi predávajú nejaké antidepresíva :) ), a chladničku pre verných fanúšikov FC Barcelona :).

Večerný program ani nestojí za reč, niečo sme zjedli a pozreli sme si hnusný fim Se7en. Nič krajšie na dobré sny si človek ani nemôže priať, fuj..

Dnes ráno mal mať Janko v škole badmintonový turnaj a ja som sa rozhodla z tohto dôvodu si privstať a ísť ho na turnaji povzbudiť.. No ale keďže viete ako to je s organizačnými schopnosťami španielov, turnaj sa nekonal dnes, na čo sme prišli až na mieste. Ja vlastne doteraz nechápem, ako to teda prebieha, ale večer majú poslať pokyny (ktoré mali poslať v piatok), tak možno na druhý krát pochopíme :D.

Keď už sme tam teda boli, vyfotila som aspoň poctivého študenta s jeho Alma mater a išla som do centra vybaviť dôležitú vec: nákup prvého vianočného darčeka. Podarilo sa a som s ním veľmi spokojná :).

Poobedie som si „spríjemníla“ vybavovaním jednej nechutne naťahujúcej sa záležitosti s mojím magentovým operátorom (T-mobile, alebo Slovak Telekom, alebo ako si to teraz hovoria). Po skoro polhodinovom telefonáte, kedy som si myslela, že už je naozaj všetko vybavené, mi od nich prišiel mail s vyrozumením, ktoré ma utvrdilo v tom, že sme sa opäť nerozumeli a bude im situáciu opäť treba vysvetliť.

Nechcem aby ste za aj vy zbytočne zaoberali mojim konfliktom s magentovými hlavami, ale  dúfam, že vás pobaví aspoň úryvok z mailu, ktorý som im adresovala..

Na záver by som ešte v sedliackejšom jazyku zhrnula, čo od Vás žiadam:

 - zrušenie a odpojenie telefónneho čísla k najbližšiemu možnému

dátumu (dôvod si nájdete v mojej písomnej žiadosti z 12.10.2010)

- vrátenie preplatku na môj účet

- nedostávať ďalšie záhadné faktúry

- ak by to bolo možné, vymazať moje meno a všetky moje údaje z vašich databáz

- mať už svätý pokoj od vašich služieb a ponúk, predsalen sa blížia

Vianoce, a všetci chceme aby boli bukekela

Spomenula som Kikuš, Dédeho aj Chucka Norrisa, takže verím, že sa mojej žiadosti bude venovať niekto so zmyslom pre humor a aj moje Vianoce budú naozaj bukekela. :)

Nuž, tak z našej strany na dnes toľko a ak vás môžem poprosiť, nezačínajte si s T-mobilom, ani keby to posledný operátor na tejto planéte. Nestojí to za to...  

Hasta luego! :)  

O meste, peste a kysnutom ceste

Vitajte drahí čitatelia! 

Akiste už s napätím očakávate ďalšie pokračovanie môjho blogu, tak nech sa páči :)

V priebehu týždňa  sme s radosťou spomínali na príjemný víkend strávený v Pyrenejách, hlavne na legendárny chutný steak.. :) Okrem toho ma (čuduj sa svete), opäť prepadlo nachladnutie spojené s bolesťou hrdla, preto som poctivo ležala v posteli. Toto bol jeden z tých typov choroby, kedy človek nie je úplne vyšťavený v polovičnej kóme, a práve to je zle, lebo potom pracuje ako zdravý a teda sa nelieči a choroba sa predlžuje a vracia v dvojtýždňových intervaloch a je to len horšie a horšie. Preto som si zatrhla športové aj upratovacie aktivity, ale pravdupovediac, príliš som tento záväzok nedodržiavala... 

Venovala sa najmä svojím dvom hlavným činnostiam - štúdiu/práci na výskume a hľadaniu práce (bohumilá, zaujímavá, užitočná a primerane zaplatená činnosť, ktorej sa budem venovať po návrate domov...:)). Samozrejme, všetko s mierou, na hľadanie práce je ešte čas :) Z akademických úspechov by som ešte spomenula mimoriadne pozitívny posudok od mojej diplomovej vedúcej, ktorý ma utvrdil v tom, že na januárovú obhajobu môžem ísť s pokojom, aký by mi aj budhistickí mnísi mohli závidieť.. Čo ma však nepotešilo, že na obhajobu sa budem musieť prihlásiť prostredníctvom nášho nesystematického systému AIS 2, z čoho ma už teraz chytá žalúdočná nevoľnosť..

Dosť však bolo chválenia, treba sa aj pohaniť, konkrétne tento týždeň sa mi mimoriadne nevydarilo kysnuté cesto na parené buchty a celý tento kulinársky pokus skončil ako veľké fiasko. Čo už, nemôže byť každý deň nedeľa :) 

Janko samozrejme poctivo chodí do školy a tento týždeň sa (opäť) s vervou pustil do písania diplomovky, keďže o mesiac má niektorý z termínov - míľnikov v kompletizácii celej práce. Všetci mu teda držme palce, nech to stihne odovzdať bez časového stresu a v primeranej kvalite :)

Včera sme absolvovali aj klasický veľký nákup v Carrefoure pre doplnenie zásob mlieka (kľúčová potravina v tejto domácnosti) a ďalších drobností pod zub... Carrefour preto, lebo má bezkonkurenčne najväčšiu ponuku syrov (ďalšia kľúčová potravina).

Z filmov, ktoré sme tento týždeň videli spomeniem "Tapped", ktorý pojednáva o nezmyselnosti a "nezdravosti" balenej vody. Príjemný dokumentík na zamyslenie pre tých, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty... Okrem toho sme si vidiecke korene pripomenuli pozeraním populárneho "Farmár hľadá ženu". Na moje počudovanie sa konečne zapáčil aj Jankovi, takže odteraz môžeme toto zábavno-alkoholicko-farmárske panoptikum postavičiek sledovať spolu :) 

Zvyčajne cez víkend vymyslíme nejaký výlet do vzdialenejších končín Katalánska, tento krát sme však ostali doma, sedieť za počítačmi a venovať sa ako inak, škole. Nevadí, aspoň budeme múdri, keď už nič iné :)

Aby sa nepovedalo, vybrali sme sa po obedovečeri (servíruje sa cez víkendy, zvyčajne pred západom slnka,  okolo 16 tej hodiny, dnes to boli cestoviny s pestom) na prechádzku po okolí. Začali sme na cintoríne, ktorý som spomínala príspevok-dva dozadu, a teraz môžem skutočne potvrdiť, že ide o regulárny cintorín. Pri všetkej úcte k pozostalým, pripájam dve fotografie.. Ako môžete vidieť, systém pochovávania je podstatne odlišný od našich tradičných cintorínov.

No a tento zosnulý si zrejme prial na mieste posledného odpočinku upliesť veniec kvetov vo farbe a tvare katalánskej zástavy. Čo dodať...

Naše kroky však smerovali aj ďalej ako len na cintorín, preto sa teraz môžete pokochať pohľadom na farby mora pri západe slnka a pohľadom na nás.. :)

A táto sa nám naozaj podarila...

Naša pláž...

Šaolinske umenie.. 

Aby ste si nemysleli, že Barcelona = Sagrada Familia, máme tu aj iné, moderné, budovy... :)

Palmové háje lemujúce pobrežie... Škoda, mohli by byť kokosové, to by som si aj po nejaký ten orech vyliezla, alebo počkala pod stromom :)

Barcelona sa však môže pochváliť oveľa rozmanitejšou flórou. Vždy sa pousmejem, keď vidím ako tu voľne rastú rôzne jedince, o ktoré sa my doma staráme ako o náročné izbové rastliny, ideme sa zodrať aby nám ich zákerná škodlivá háveď nezmárnila a ony si tu vyrastajú samé, bez nároku na starostlivosť... 

No a keďže popritom prechádzaní, šaolinovani, kochaní a fotení sa nám akosi rýchlo zotmelo, šup-šup domov, k povinnostiam..

Pozdravujem všetkých Stanislavov a prajem príjemný zvyšok víkendu! :)