pondelok 29. novembra 2010

Odkiaľ je najškaredší výhľad na Barcelonu? Aký je naozaj Montserrat? A ako to je v skutočnosti s Québecom?

Drahí moji čitatelia,

a sme tu zas! :) Dnes si užijete veľa obrázkov, v ktorých vám prinesieme aspoň trochu Slnka do tých vašich zasnežených krajov (myslím Slovensko, Česko, možno aj Obrovskú Britániu či Norge a podobne :)). Včera som zaznamenala rekordný počet FB statusov na tému sneh (od "sniežik sa nám chumelí" po "tých *** cestárov zase prekvapil príchod snehu ", tak si ho teda pekne užite a pozdravujte správcov cestných komunikácii :)

Ale zase si nemyslite.. My tu máme tiež poriadnu zimu, len toho snehu akosi ešte niet.. My sa musíme uspokojiť s dažďom a silným vetrom :)

Čo sa udialo za posledné dni? Za spomenutie na blogu by stála sobotná prechádzka a včerajší výlet do kláštora (áno, konečne sa to podarilo!!).

Keďže v sobotu sme sa venovali tradičným veciam, ako škola a domácnosť, tradične sme sa podvečer vybrali na prechádzku. Po troch mesiacoch v meste sa nám už výrazne zužuje výber možností, lebo okolie nášho bytu už dôkladne poznáme, ale napriek tomu sme objavili miesto, ktoré sme ešte nenavštívili. Zdá sa, že v každom správnom meste sa musí nachádzať miesto, kde si človek povie: "Toto má akože čo byť?".

No tak na tomto mieste sa nachádza niečo ako športovisko, niečo ako bazén, ale so zákazom kúpania, solárne panely, niečo ako amfiteátre (tri), či detské ihrisko.. Celkovo toto čudo zaberá obrovský priestor, pritom sme tam stretli pár živých duší. Jedna z tínedžerských duší sa vyžívala v hádzaní svojho bicykla o zem, čím dotvorila výnimočnú atmosféru celého tohto miesta. 

Tu sa tešíme z kolotoča (ten typ, ako legendárny detský kolotoč v Štúrove, s podobným účinkom :)).


Spomínaný solárny panel.. Priznávam, asi ani u nás toho Slnka nie je na rozdávanie :)


Niečo na lezenie.. Ale vytvára to aspoň zaujímavú fotografickú kulisu :)


Zhodli sme sa na tom, že je navyše odtiaľto aj najškaredší výhľad na Barcelonu. Čo poviete??



Na tej druhej fotke vidíte stan Slnečného cirkusu, ktorý u nás momentálne vystupuje. Nádherná panoráma, no nie? :)

Takéto čudné miesta zvyčajne prajú kriminálnym živlom každého druhu a v tomto prípade aj sprayerom. A keďže opakovanie je matkou múdrosti, pripomeňme si že..


Tento krát vás však čítanie môjho blogu obohacuje o poznatok, že nie len, Katalánsko nie je Španielsko, ale ani Québec nie je Kanada.. Takže všetci hor sa do papiernictiev, kúpiť červené fixky a prepísať hranice vo všetkých mapách, ktoré doma nájdete! Mimochodom F. L. Q. je skratka kanadskej organizácie bojujúcej za samostatnosť Québecu. Príjemné a civilizované toto mesto, veru tak..

Po geografickom okienku by som ešte pár riadkov a obrázkov venovala botanike. Na tom zvláštnom mieste, čuduj sa svete,  existuje aj niečo pekné, konkrétne táto popínavá rastlinka, spríjemňujúca výhľad na (mimoriadne) zapáchajúcu továreň.


Hojnú dobu sme venovali hlavne skúmaniu toho, ako sa prichytáva na betónovú stenu. Ako máte možnosť vidieť, používa tie pokrútené výhonky, ktoré nájdu otvor v stene a už sa ho nepustia :) Šikovná je tá príroda...



V nedeľu nastal dlho očakávaný deň návštevy kláštora Montserrat, v rovnakom zoskupení, ako pri prvom, minulotýždňovom pokuse - my dvaja a Andrej (to je ten spolubývajúci, čo má taký vrúcny vzťah k cibuli :)).

Treba uznať, že mnísi si na postavenie kláštora vybrali veľmi pekné miesto. Už predtým vraj tieto hory boli útočiskom pustovných mníchov (Ignác z Loyoly vám možno niečo bude hovoriť :)). Nepodarilo sa nám zistiť, ako to je s nimi teraz, ale je jasné, že oblasť prekvitá cestovným ruchom a pôsobí veľmi komerčne. 

K dobrému dojmu neprispieva ani tento architektonický prešľap (za nami).



Na ďalšej fotografii to už vyzerá lepšie :)


Nachádzame sa v cca 700 metroch nad morom..


Geologické okienko: pohorie tvoria morské usadeniny. Keby mal človek záujem, snáď by našiel aj nejakú tu skamenenlinu.. :)


Toto sympatické umelecké dielo priam nabáda k tomu, aby ste využili jeho "schodovitú" štruktúru a vyliezli naň. Spodná kocka znázorňuje zem, postupne ostatné symbolizujú človeka a inú zverinu a tak ďalej.. Najvyššia kocka, ako inak, symbolizuje Boha. 


A asi (aj) preto, aby si niektorí nemysleli, že sú vyššie ako on, preventívne tu bola osadená tabuľa žiadajúca návštevníkov o to, aby naň neliezli. Mimochodom, na tabuli si pekne môžete porovnať podobnosť katalánčiny (samozrejme, ako prvá) a španielčiny (pochopiteľne, na druhom mieste).


Nájdu sa tu aj pekné zákutia lahodiace objektívu...


Dôležité... Ako pri každom správnom kláštore, aj tu sa nachádza kostol. Tento na Montserrate je veľmi pekný (pre niekoho asi prezdobený), ale mne sa také páčia :) Najvýznamnejším artefaktom je socha Čiernej Madony (La Moreneta). Dopátrali sme sa k tej informácii, vraj jej čierna tvar bola pôvodne biela, ale práve biela farba, ktorou je tvár bola nafarbená obsahovala olovo, čo zapríčinilo jej stmavnutie. A od tej doby, ak to bolo potrebné (pri reštaurovaní zrejme) ju začali natierať na čierno.. 


Montserrat je považovaný za dôležité pútnicke miesto a dokazuje to aj veľa malých sviečok...


... a málo veľkých sviečok :)


Nádvorie tiež pôsobí príjemne...




Keďže nie sme žiadni Ťapákovci (ešte dnes o nich budete čítať), pobrali sme sa po stopách pustovníkov, vyššie do hôr.

Napriek nepriazni počasia, vychádzka (pre niekoho túra) stála za to :)




A prečo nepristaviť do kopca zárubňu, všakže? :)


A poďme ešte vyššie...


Pekné miesto, veľa krát sme si to včera povedali :)


Keďže sa už začalo stmievať a aj vietor zosilnel, zvolili sme cestu nadol pozemnou lanovkou, naozaj, ale naozaj veľmi strmou.. 


Zahriali sme sa chutnou horúcou čokoládou (vo fast-food reštaurácii, servírovaná v porcelánovom "nádobíčku" s tanierikom - život je plný prekvapení :)) a hurá domov.

Unavení po celom dni sme sa nechali obalamutiť jednoduchosťou prípravy polotovarovej pizze (veľká chyba). No čo už, aspoň dobrú čokoládu sme si dali ako dezert :)

Namiesto večerného flákania sa na internete sme ci vybrali kultúrnejší program v podobe sfilmovaných Ťapákovcov :). Pre tých čo už od maturity zabudli, to bola tá lenivá rodina, v ktorej dominujú postavy Anča-zmija, Iľa -kráľovná a jej muž Paľo. Aj slovenská literatúra má čo ponúknuť :) 

Verím, že ste sa všetci dočítali až na koniec, dnes toho bolo trochu viac, ale snáď ste sa nenudili :)

Doskakavenia priatelia! :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára