sobota 13. novembra 2010

O meste, peste a kysnutom ceste

Vitajte drahí čitatelia! 

Akiste už s napätím očakávate ďalšie pokračovanie môjho blogu, tak nech sa páči :)

V priebehu týždňa  sme s radosťou spomínali na príjemný víkend strávený v Pyrenejách, hlavne na legendárny chutný steak.. :) Okrem toho ma (čuduj sa svete), opäť prepadlo nachladnutie spojené s bolesťou hrdla, preto som poctivo ležala v posteli. Toto bol jeden z tých typov choroby, kedy človek nie je úplne vyšťavený v polovičnej kóme, a práve to je zle, lebo potom pracuje ako zdravý a teda sa nelieči a choroba sa predlžuje a vracia v dvojtýždňových intervaloch a je to len horšie a horšie. Preto som si zatrhla športové aj upratovacie aktivity, ale pravdupovediac, príliš som tento záväzok nedodržiavala... 

Venovala sa najmä svojím dvom hlavným činnostiam - štúdiu/práci na výskume a hľadaniu práce (bohumilá, zaujímavá, užitočná a primerane zaplatená činnosť, ktorej sa budem venovať po návrate domov...:)). Samozrejme, všetko s mierou, na hľadanie práce je ešte čas :) Z akademických úspechov by som ešte spomenula mimoriadne pozitívny posudok od mojej diplomovej vedúcej, ktorý ma utvrdil v tom, že na januárovú obhajobu môžem ísť s pokojom, aký by mi aj budhistickí mnísi mohli závidieť.. Čo ma však nepotešilo, že na obhajobu sa budem musieť prihlásiť prostredníctvom nášho nesystematického systému AIS 2, z čoho ma už teraz chytá žalúdočná nevoľnosť..

Dosť však bolo chválenia, treba sa aj pohaniť, konkrétne tento týždeň sa mi mimoriadne nevydarilo kysnuté cesto na parené buchty a celý tento kulinársky pokus skončil ako veľké fiasko. Čo už, nemôže byť každý deň nedeľa :) 

Janko samozrejme poctivo chodí do školy a tento týždeň sa (opäť) s vervou pustil do písania diplomovky, keďže o mesiac má niektorý z termínov - míľnikov v kompletizácii celej práce. Všetci mu teda držme palce, nech to stihne odovzdať bez časového stresu a v primeranej kvalite :)

Včera sme absolvovali aj klasický veľký nákup v Carrefoure pre doplnenie zásob mlieka (kľúčová potravina v tejto domácnosti) a ďalších drobností pod zub... Carrefour preto, lebo má bezkonkurenčne najväčšiu ponuku syrov (ďalšia kľúčová potravina).

Z filmov, ktoré sme tento týždeň videli spomeniem "Tapped", ktorý pojednáva o nezmyselnosti a "nezdravosti" balenej vody. Príjemný dokumentík na zamyslenie pre tých, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty... Okrem toho sme si vidiecke korene pripomenuli pozeraním populárneho "Farmár hľadá ženu". Na moje počudovanie sa konečne zapáčil aj Jankovi, takže odteraz môžeme toto zábavno-alkoholicko-farmárske panoptikum postavičiek sledovať spolu :) 

Zvyčajne cez víkend vymyslíme nejaký výlet do vzdialenejších končín Katalánska, tento krát sme však ostali doma, sedieť za počítačmi a venovať sa ako inak, škole. Nevadí, aspoň budeme múdri, keď už nič iné :)

Aby sa nepovedalo, vybrali sme sa po obedovečeri (servíruje sa cez víkendy, zvyčajne pred západom slnka,  okolo 16 tej hodiny, dnes to boli cestoviny s pestom) na prechádzku po okolí. Začali sme na cintoríne, ktorý som spomínala príspevok-dva dozadu, a teraz môžem skutočne potvrdiť, že ide o regulárny cintorín. Pri všetkej úcte k pozostalým, pripájam dve fotografie.. Ako môžete vidieť, systém pochovávania je podstatne odlišný od našich tradičných cintorínov.


No a tento zosnulý si zrejme prial na mieste posledného odpočinku upliesť veniec kvetov vo farbe a tvare katalánskej zástavy. Čo dodať...


Naše kroky však smerovali aj ďalej ako len na cintorín, preto sa teraz môžete pokochať pohľadom na farby mora pri západe slnka a pohľadom na nás.. :)


A táto sa nám naozaj podarila...


Naša pláž...


Šaolinske umenie.. 


Aby ste si nemysleli, že Barcelona = Sagrada Familia, máme tu aj iné, moderné, budovy... :)


Palmové háje lemujúce pobrežie... Škoda, mohli by byť kokosové, to by som si aj po nejaký ten orech vyliezla, alebo počkala pod stromom :)


Barcelona sa však môže pochváliť oveľa rozmanitejšou flórou. Vždy sa pousmejem, keď vidím ako tu voľne rastú rôzne jedince, o ktoré sa my doma staráme ako o náročné izbové rastliny, ideme sa zodrať aby nám ich zákerná škodlivá háveď nezmárnila a ony si tu vyrastajú samé, bez nároku na starostlivosť... 


No a keďže popritom prechádzaní, šaolinovani, kochaní a fotení sa nám akosi rýchlo zotmelo, šup-šup domov, k povinnostiam..


Pozdravujem všetkých Stanislavov a prajem príjemný zvyšok víkendu! :)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára