Ahojte priatelia!
Pozvoľna sa začínajú v obchodoch objavovať vianočné dekorácie, čokoládoví Mikulášovia (ale videla som aj veľkonočné vajíčka) a bonboniérky, čo je neklamným znakom toho, že pomaly vstupujeme do posledného mesiaca stáže a aj písania blogu.
No a keďže sa nám blížia tie radostné sviatky, už aj zelený panáčik na semafore sa vybral na vianočné nákupy (asi pre jeho červeného brata :)))
Podobne, aj my sme včerajšie voľné doobedie venovali nákupom vianočných prezentov pre našich drahých. Za miesto predvianočných nákupov sme si vybrali slávnu La Ramblu, jedno z mojich najneobľúbenejších miest v Barcelone. Asi so mnou veľa z vás nebude súhlasiť, ale vždy na mňa zle pôsobí tá masa turistov, cez ktorú sa treba predierať, živé sochy, ktoré už poznám naspamäť (obzvlášť nemám rada to hnedé mongolské chlpaté čudo snažiace sa získať pozornosť rôznymi nevydarenými grimasami) a k tomu všetkému... to sa nedá ani opísať... predajcovia takej čudnej malej veci, ktorá sa dá do úst a človek potom vydáva zvuky ako postihnutý káčer.. No a títo predajcovia tam (asi) celý deň postávajú, vydávajú tento uši-rvúci zvuk v domnení, že si to snáď od nich niekto kúpi. A k Ramble neodmysliteľne patrí aj strach z toho, že prídete o kabelku a niekedy snáď aj o zdravý rozum..
Nuž tak toto čarovné miesto bolo miestom nášho nakupovania. Pobehali sme asi milión bližšie nešpecifikovaných obchodov (predsa prekvapenie, nie?:)) a v rámci oddychu od dotieravých predavačov sme sa prešli aj po tržnici. Je to klasický trh s potravinami, ale špeciality, ktoré tam možno vidieť (a nebodaj si kúpiť) z neho robia aj turistickú atrakciu. Mimochodom, nič pre vegetariánov alebo milovníkov zvierat.. Rôzne malé mŕtve zvieratká, stiahnuté z kože, alebo nestiahnuté z kože, rôzne orgány rôznych zvierat a iné pochutiny v takejto koncentrácii na meter štvorcový, dokážu pohnúť aj s tým najsilnejším žalúdkom. Nasledujúca fotografia je len slabý odvar toho, čo museli naše zmyslové orgány spracovať.
To že sme v Barcelone pripomínajú mozaikové motívy na každom kroku...
V meste sme si dali aj obed (nazvime týmto lichotivým názvom to vyprážané peklo z dielne KFC) a Janko sa potom odobral do školy, zatiaľ čo ja som ostala v meste dokúpiť zvyšné darčeky.
Zavítala som aj do najväčšieho obchodného centra, ktoré polovicu jedného poschodia venovalo Vianociam. Ako vidíte, toto je len jeho zeleno-červená časť. Ďalšie desiatky metrov štvorcových sú venované strieborno-fialovej kombinácii a iným, ktoré budú v tejto sezóne "in" a "trendy". Najskôr sa mi zdalo, že som sa ocitla vo fabrike vyrábajúcej Vianoce, ale po prebratí sa z prvotného šoku som usúdila, že to majú vlastne dobre vymyslené. Na ostatných siedmych poschodiach aspoň na vás z každej police nepadá snehuliak, nezamotávate sa do vianočných girlánd, neoslepnete z jasu trblietavých ozdôb a nezrazíte sa na každom rohu s vyzdobenou jedličkou..
Plná dojmov a s plnými rukami tašiek som sa pobrala domov. To som ešte netušila, že to nie je koniec. Máme tu totiž menší problém so zámkom na dverách nášho bytu, následkom čoho som ostala vymknutá.. Preto som nákup nechala u dolných susedov (hlavne bolo treba zachrániť kilo hovädziny na steaky) a keďže v najbližšej dobre mi nemal kto otvoriť, "spríjemnila" som si čas ďalším nakupovaním.
Napriek tomu, že som prišla unavená a následkom včerajšieho dňa je moja neliečiteľná nenávisť k nakupovaniu, stálo to zato, lebo sa nám podarilo nakúpiť takmer všetky darčeky :) Tu ich vidíte, všetky spolu :P
Janko sa v Pyrenejách zamiloval do hovädzích steakov, takže nemusíte hádať, čo sme mali na večeru.. :) Počas nej nám "kultúrny" program pripravila polícia, priamo pre našim domom. Bohužiaľ sme nezachytili začiatok akcie, ale tri policajné autá, štyri balíčky bieleho prášku a osobná prehliadka ich vlastníkov hovorili za všetko. Protidrogová akcia však prebehla pokojne, bez zbytočnej prestrelky či vybuchujúcich áut..
Akoby nám potom všetkom ešte nestačilo, nechali sme sa ukecať na večerný koncert nášho kamaráta (z toho bytu kde som nechala nákup a hovädzinu :)). Španielske a mexické (a ktovie ešte aké) balady v malom baríku zanechali celkom príjemný dojem. Barík (sú tam asi dva stoly) je mimochodom maximálne preplnený rôznymi nálepkami, nápismi, rôznymi tabuľkami s rôznymi vtipnými nápismi, článkami z novín, zo stropu visí origami, no zážitok sám o sebe...
Z vtipných nápisov by som ešte upozornila na tento: "erasmus go home". To, že väčšinu návštevníkov včera tvorili erasmáci sa asi odzrkadlilo na výraze tváre obsluhujúceho barmana. No čo už.. :D
Po návrate už len sprcha, zuby a spať.. Dnes sme sa venovali škole, praniu, vareniu, domácnosti, blogu... Janko išiel práve na korčule a ja si idem zabehať.. Treba zhodiť pár prebytočných kíl pred návratom domov, aby som ich zase mohla nabrať pri štedrovečernom stole :)
Na záver by som ešte úplne mimo od témy upozornila na filmársky skvost Amadeus, ktorý sme pozerali pred pár dňami. Osem Oscarov, to vychádza cca 2 a pol Oscara na hodinu filmu, ale skutočne tých 180 minút o Mozartovi stálo za pozretie. Hoci sa tam vyskytlo niekoľko zásadných odchýlok od jeho skutočného života, jednoznačne odporúčame :) To len tak na okraj...
Mimochodom, ak Katarína na blate znamená Vianoce na ľade, čo znamená Katarína na slnku a piesku?? Dúfam, že nás čaká doma poriadna snehová prikrývka :)
Hasta pronto amigos!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára